Nezamestnaní sú málo ochotní cestovať za prácou

Prieskum sa uskutočnil na reprezentatívnej vzorke 400 nezamestnaných z celého Slovenska v termíne od 22. do 27. októbra tohto roka. Vyplýva z neho, že dve tretiny ľudí bez práce nie sú ochotné sa za prácou presťahovať, a hoci približne rovnaký počet deklaroval ochotu do zamestnania dochádzať, na ceste chce väčšina z nich stráviť maximálne hodinu.

Dve tretiny nezamestnaných, ktorí sú ochotní dochádzať za prácou, nechcú cestovať dlhšie než pol hodinu do práce a pol hodinu z nej. "Ak si k tomu pripočítame fakt, že 71,5 percenta nezamestnaných sa odmieta za prácou sťahovať, tak zistíme, že mobilita pracovnej sily je na Slovensku mizerná. Nemôžeme sa preto diviť, že slovenské hladové doliny zostávajú hladovými dolinami už dlhé roky,“ vysvetľuje prezident HR Aliancie Luboš Sirota.

Aj pre dochádzanie za prácou majú slovenskí zamestnávatelia problém obsadiť všetky voľné miesta vhodnými kandidátmi. "Keď prídeme prezentovať do okresu s vysokou nezamestnanosťou ponuku práce, nezamestnaní sa zvyknú zdvihnúť hneď po tom, čo sa dozvedia, že by do roboty museli dochádzať. Ostatné podmienky ich ani nezaujímajú," uviedol člen prezídia HR Aliancie Peter Dosedla.

Najčastejším dôvodom, prečo ľudia odmietajú opustiť svoje bydlisko, je podľa výsledkov prieskumu nemožnosť opustiť rodinu. Dochádzanie za prácou pritom vo väčšej miere odmietajú ženy než muži. Ďalším významným faktorom obmedzujúcim mobilitu je neochota opustiť vlastný dom alebo byt. "Tu vidíme problém v tom, že na Slovensku výrazne zaostáva výstavba dostupného nájomného bývania. Mnohí ľudia nechcú bývať na ubytovniach a prenájom vlastného bytu je pre nich pridrahý. Preto radšej zostanú doma a poberajú dávky,“ tvrdí Dosedla.

Nízka mobilita pracovnej sily podľa výsledkov prieskumu pritom najviac postihuje ľudí s nízkym vzdelaním, ktorých je na úradoch práce evidovaných najviac. Dochádzať sa chce najmä tým, ktorí ukončili vysokú školu. Sťahovať sa za prácou je totiž ochotná iba tretina nezamestnaných so základnou školou, dochádzať chcú tri štvrtiny, čo je ale stále menej než u vysokoškolákov. "Platí teda, že čím je pozícia nezamestnaného na trhu práce horšia, tým menej je ochotný s tým niečo robiť,“ hovorí Luboš Sirota.