Príbeh úspešnej slovenskej firmy Turancar: Známy aj neznámy Viliam Turan

Potom prišla veľká spoločenská zmena a spolu s ňou túžba po cestovaní a poznávaní sveta.

Všetky peniaze som investoval do požičovne, no chcel som cestovať. Rozmýšľal som ako na to. Vymyslel som spôsob, že ja za cestovanie platiť nebudem, že mne za to budú dokonca platiť druhí. Mal som potrebný vodičský preukaz a tak sme s kamarátom kúpili starší autobus z Čedoku Začali sme robiť zájazdy. Najskôr do Viedne, potom do Istanbulu, do Paríža a po celej Európe. Spočiatku som šoféroval sám a bral som to tak, že chodím na výlety. Autobusy však pribúdali a dnes ich je 65. A ja už nešoférujem.

Rôčky nám všetkým pribúdajú, čo je jediná spravodlivosť na svete. Pred pár rokmi som sa ešte raz vybral do Paríža ako plnohodnotný šofér. Bolo potrebné prejsť cez „mýtnicu“, keďže naše autobusy majú za čelným sklom snímače, môžu cez zúžený priestor mýtnice prejsť bez zastavenia. Prechádza sa tade stovkou. Ja som už tú odvahu nemal. Ani potrebné skúsenosti. Bol som celý spotený a spomaľoval som. Všetci na mňa trúbili, aby som nezdržoval. Tak som si vtedy povedal, že toto už skúšať nebudem. Dnes šoférujem autobus, iba keď ho kupujeme, aby som ho vyskúšal.

No a my si teraz vymenujeme všetky činnosti, ktorým sa venujete. Profesionálne šoférovanie to už nie je. Už ani autá si sám neopravujete...

Mám stále autopožičovňu, čo však už dávno nie je rozhodujúca činnosť. Najdôležitejšia je autobusová doprava. Máme svojich 65 autobusov, robíme zájazdovú dopravu, okrem toho pravidelnú dopravu, ktorej oporou je inžinier Machala. Každú hodinu zabezpečujeme spojenie medzi Nitrou a Bratislavou, čo predstavuje 54 spojov denne. Denne robíme spoje medzi Banskou Bystricou, Nitrou a Bratislavou, 3 krát denne ideme do Prahy a máme aj medzinárodné pravidelné linky do Švajčiarska, Nemecka, Talianska,  Holandska a je toho ešte samozrejme viac.

Máme aj kamiónovú dopravu, kde Turancar prevádzkuje 6 kamiónov. Držíme sa pritom značky Merecedes.

No a nesmieme zabudnúť na cestovnú kanceláriu, ktorá vznikla v počiatkoch podnikania. Postupne sa rozvíjala, dostala sa na hranicu tržby 20 miliónov korún a tam sme začali stagnovať. Predbiehali nás iní, čo ja nemám veľmi rád a tak som začal hľadať človeka, ktorý by vedel zabezpečiť rozvoj. Dlhé hodiny a týždne sme rokovali spolu s pánom Komorom o ktorom som už vtedy tvrdil, že je jeden z piatich najlepších odborníkov na cestovný ruch na Slovensku. Presvedčil som ho, aby z veľkej a úspešnej firmy prešiel do malej, stagnujúcej firmičky, no s dobrým menom. S tým, že ukáž čo vieš a maj aj podiel na zisku. Po roku naštartoval raketové motory a cestovka sa dostala v korunách na 350 miliónov ročného obratu.. Čo je veľký úspech pre nás i pre neho.

Dynamický vývoj. Ale, nešiel len týmto smerom.

Keďže sme mali historicky prvý autobus Mercedes na Slovensku, s touto značkou sme teda dlhodobo prepojení. Zhruba pred desiatimi rokmi zbankrotovala jedna firma predávajúca osobné autá. Išlo i firmu na Bratislavskej ceste v Nitre, kam som sa chcel dostať. Potreboval som si zachrániť vlastné peniaze v krachujúcej firme a tak som ten objekt kúpil. Pôvodne sme tam chceli presídliť Turancar, ale to by nebolo múdre. Takže, pôvodná firma ostala na starom, nevyhovujúcom mieste a my sme sa začali uchádzať o autorizáciu predajcu a servisu vozidiel značky MERCEDES a KIA. Podarilo sa presvedčiť pána Glatza, aby nám uveril a po desiatich rokoch môžem povedať, že máme jeden z najúspešnejších predajov a servisov na Slovensku.

Prešlo pár rokov, nadýchli sme sa a stále sme sa potrebovali dostať do nových priestorov. Vtedy prišiel náš kamarát Csaba Varga z Tip Travelu a ponúkol nám na predaj jeho dopravu s 10 autobusmi a  kompletne vybaveným zázemím v Novom Meste nad Váhom. Taká ponuka sa neodmieta. Takže sme opäť ostali v starých priestoroch a znovu sme sa potrebovali nadýchnuť.

No a dnes sa konečne splnil môj sen. Firma je na Bratislavskej ceste a ja vás môžem privítať v nových priestoroch.

A čo všetko v týchto nových priestoroch ponúkate, či poskytujete.?

Objekt nie je a nemohol byť lacný. Celý je vybudovaný v nadštandardnom štýle. Investovali sme veľa peňazí, pretože nekúrime plynom, ale tepelným čerpadlom. Bolo to drahé, ale už po troch mesiacoch užívania budovy môžeme povedať, že nápad to bol dobrý. Nevráti sa to ani za rok, ani za dva, ale takéto investície sa nerobia na krátky čas. Nechali sme voľnú ruku architektovi a ten exteriérovo i interiérovo z toho vytvoril veľmi zaujímavý objekt. Práve zvažujeme prihlásenie sa do súťaže o stavbu roka.

Sme tesne pred autorizáciou servisu , od polovice mája, autobusov značky Mercedes, Setra, kamiónov Mercedes. A všetko vybavenie je moderné, kvalitné i ekologické.

Videl som tu však aj také menšie autobusy – Isuzu.

To sú veľmi zaujímavé 26 miestne zájazdové, alebo prímestské autobusy, ktoré sa vyrábajú v Turecku. Je v tom istá náhoda. Boli sme na dovolenke s pánom Komorom a keď sme sa večer šli prejsť s rodinami, okolo nás išiel jeden taký malý autobus. Som profesionálne deformovaný, s pánom Komorom sme si hneď zobrali taxík. Keď autobus zastal, pýtali sme si informácie  no a na tretí deň sme prerušili dovolenku, sadli sme do auta a šli sme do fabriky. O mesiac tu bol prvý autobus a o pol roka som sa stal importérom Isuzu pre Čechy a Slovensko. Najmä v Cechách sa nám s týmto produktom veľmi darí.

Vráťme sa teraz znovu k novým priestorom. Ako ich vaši ľudia prijali, ako na ne reagujú?

Myslím, že veľmi dobre, lebo ak sme boli donedávna v nejakom druhom, treťom stupienku z desiatich, tak teraz sme určite aspoň na siedmom, ôsmom stupni. Je to budova plne klimatizovaná, zateplená, s novým nábytkom. Došlo k podstatnému zlepšeniu pracovných podmienok.

Cítim z vás, na jednej strane pokoru, pretože uznávate význam kvalitných ľudí, ktorými ste sa obklopili. Cítim však z vás aj hrdosť na to, čo sa vám podarilo dokázať.

Treba mať šťastie a my sme ho mali. Neurobil som žiadnu významnú chybu. A mal som šťastie na zamestnancov. Páni Komora, Machala, pán Kalinka, pani Gajdošová, pán Lackovič, pán inžinier Bárek a mnohí ďalší. V takejto firme človek predsa nemôže nič zvládnuť sám. Musí sa vedieť sto percentne spoľahnúť na kolegov. Nie je jednoduché takých ľudí nájsť a tiež treba mať pritom kus šťastia.