Rodová nerovnosť sa najviac prejavuje na trhu práce

Sociologička Jarmila Filadelfiová z Inštitútu výskumu práce a rodiny Debrecéniovú doplnila v tom, že OSN pravidelne žiada Slovensko pri každom predkladaní správy o ľudských právach, aby zmenilo svoju politiku znevýhodňovania žien na trhu práce. Práve na ňom sa na Slovensku podľa Filadelfiovej najviac prejavuje stereotyp role muža a ženy, ale aj rodová nerovnosť. "Pracovné miesta s nízkou mzdou sú obsadzované vo väčšine prípadov ženami, niektoré profesie sú feminizované, niektoré obsadzujú primárne muži,“ vysvetlila Filadelfiová s tým, že pre Slovensko je typická aj rodová priepasť vo finančnom odmeňovaní. Odráža to aj systém tvorby miest, odlišné vzory hľadania práce, stereotyp role muža a ženy na Slovensku.

Podľa sociológa Daniela Gerberyho spočíva problém rodovej nerovnosti aj v zaužívaných spôsoboch myslenia, ktoré nezodpovedajú súčasnému stavu spoločnosti. Tento fenomén nazval ľudovým mechanizmom. "Celé generácie sa socializovali v inej predstave, akú máme my dnes, v inom kontexte, v inom čase,“ povedal Gerbery s tým, že naše súčasné možnosti potom odvodzujeme od rozhodnutí, ktoré niekto urobil v minulosti. To sa týka aj zákonov či nariadení. Gerbery uviedol niekoľko príkladov. Matka môže svoje trojročné dieťa umiestniť do škôlky, zatiaľ čo matka, ktorej dieťa má dva roky a 340 dní, ešte nie. Rodinné dovolenky majú nízku úroveň, rodinné dávky už neplnia funkciu ochrany rodiny pre chudobou. "To musí ísť ruka v ruke,“ povedal Gerbery s tým, že takto nastavené politiky treba zmeniť. Dvadsiate prvé storočie by malo byť podľa neho feminizovaním mužských životných dráh a prenosom dobrej praxe z iných krajín.

Ľudskými právami Rómov sa počas diskusie venovala právnička Jarmila Lajčáková. Zdôraznila, že zamestnanosť Rómov, špecificky rómskych žien, nevychádza na Slovensku z ľudských práv či iných politík, ale z predsudkov typu "Rómovia si za to, v akej sú situácii, môžu sami“. S tým súvisí aj fakt, že sú nedostatočne kvalifikovaní a vytláčaní na čierny trh. Ako dodala, neprispievajú k tomu ani vyjadrenia politických predstaviteľov. Lajčáková uviedla napríklad vyjadrenie premiéra SR Roberta Fica z mája tohto roka, ktoré je podľa nej typickým príkladom vyjadrenia prehlbujúceho stereotyp a predsudky voči Rómom. "Už ťažko pôjdeme pod tých sedem, osem percent, lebo tu máme ľudí,...ktorí zneužívajú sociálny systém a nechce sa im pracovať,“ citovala Lajčáková Fica.

Spomenula tiež dvojročný učebný odbor pre rómske dievčatá s názvom Praktická žena, ktorý patrí medzi štátne vzdelávacie programy. Zdôraznila, že tento odbor je v podstate určený pre dievčatá, "ktorým už niet pomoci“ predovšetkým v rámci elokovaných pracovísk v rómskych komunitách. Súčasťou osnov Praktickej ženy na Strednej odbornej škole v Lipanoch sú napríklad vyšívanie, našívanie, háčkovanie, pletenie, úprava jedál, špeciálne hnedých či bielych polievok, príprava a úprava raňajok, obeda a večere či ošetrovanie rastlín a zvierat. Avšak namiesto toho, aby tieto pracoviská situáciu marginalizovaných rómskych detí zlepšovali a ich počet sa časom zmenšoval, je to naopak. Momentálne v týchto školách študuje 500 rómskych dievčat a počet žiakov má narastajúci trend. Zamyslieť sa preto podľa Lajčákovej treba nad tým, či je takáto pomoc vôbec pomocou.

Diskutujúci sa zhodli na tom, že rôznorodé Slovensko potrebuje nájsť nový všestranný model rovnoprávnosti žien a mužov odhliadnuc od príslušnosti k etniku či rase. Panelovú diskusiu s názvom Štruktúrne aspekty rodových nerovností vo verejných politikách a ich dopady na situáciu žien na trhu práce zorganizovalo združenie Občan, demokracia a zodpovednosť v Sieni Dušana Jurkoviča v budove Spolku architektov Slovenska v Bratislave. Diskusia nadviazala na minuloročný novembrový okrúhly stôl k inštitucionálnej ochrane ľudských práv.