V obci Zboj pozorovali medveďa, rozbil tu aj včelie úle

Osobne sa s ním podľa jeho slov zatiaľ takto nik nestretol, ale počas dňa ho miestni videli z auta približne 300 až 400 metrov nad dedinou. V jeseni, keď dozrieva ovocie, je, ako tvrdí Ladomirjak, medveďa možné spozorovať aj v záhradách. "Ale v zime, myslím, že to bol prvý taký prípad, že priamo v tuhej zime prišiel až takto do dediny," priblížil s tým, že aj v lokalite Medová baba nad susednou obcou Nová Sedlica, kde sa nachádza včelín, bola v čase, keď už bol sneh, medvedica s dvoma mladými.

Ako pre TASR uviedol Jozef Štofík zo Správy Národného parku Poloniny v Stakčíne, medveďa v tomto roku pozorovali aj pri vysídlenej obci Smolník. Podľa jeho slov ho zahliadli pri kŕmení zubrov, kedy vyšiel na cestu a opäť odišiel. "Nad Starinou sme už viac nezistili pohyb medveďa," dodal.

Jeho výskyt v národnom parku evidovali aj v minulosti, zaznamenané boli aj pobytové znaky tohto cicavca. Štofík spomenul, že pred 30 rokmi tu dochádzalo k prikrmovaniu medveďov, možno aj vlkov. V prípade, keď na družstve uhynul dobytok, kadávery sa vyvážali na nejakú lokalitu, jedna z nich bola pri Medovej babe. S medveďmi neboli podľa jeho slov žiadne problémy, ľudia ich dokonca chodievali pozorovať na krmoviská. Prvé údaje o brlohu zaznamenali až v roku 1980.

Na území národného parku začali s intenzívnejším genetickým monitoringom medveďov. V priebehu rokov 2009 až 2015 zaznamenali, že celkovo cez územie prejde 54 medveďov, stabilne sa ich tu vyskytuje približne 19.

Na základe monitoringu zistili, že pri pohybe medvede nevyhľadávali blízkosť obcí ani ciest. Rovnako sa to potvrdilo aj pri iných aktivitách, ako je napr. vylučovanie exkrementov. "Vzhľadom na podmienky národného parku sme vyhodnotili, že medveď sa bojí ľudí a chce byť troška ďalej od obcí a hlavných ciest," vysvetlil. Na druhej strane však na základe stopovania určili, že na výskyt medveďa v blízkosti obydlí malo vplyv vyhľadávanie antropogénnej potravy.

Tá bola kedysi zložená prevažne zo sena. V súčasnosti skôr obsahuje vysokoenergetické plodiny. Keďže má medveď silný čuch, jednoducho sa ku krmovisku, kde sa napr. nachádza siláž, dostane. Je to pre neho ľahký zdroj obživy.

Dôvodom stretu človeka s medveďom môže byť podľa slov Štofíka aj to, že viaceré krmoviská sú lokalizované práve v blízkosti obytnej zóny. Medvede sa preto sťahujú za potravou, ale opätovne sa vracajú, čomu nasvedčujú aj výsledky stopovania. Na otázku, prečo medveď momentálne nespí, odpoveď nepozná, dôvodom je príliš málo údajov. "Či je to zapríčinené prikrmovaním, môžeme sa len domnievať," spomenul s tým, že by na to bol potrebný možno intenzívnejší výskum. Podľa jeho slov môžu v tomto prípade len odporučiť, aby poľovníci prikrmovanie vykonávali ďalej od obydlí.