Žitňanská oceňuje smernicu, ktorá uľahčí život ľuďom so zdravotným postihnutím

Podľa neho budú musieť výrobcovia produktov a poskytovatelia služieb myslieť aj na potreby osôb so zdravotným postihnutím. Ako informovala poslankyňa EP Jana Žitňanská (NOVA, EKR), prístupné bankomaty, automaty na nápoje či lístky, a to dokonca v prístupných budovách rovnako ako dostupné mobilné aplikácie či e-shopy by mali byť realitou už v najbližších rokoch.

Žitňanská smernicu považuje za jeden z najvýznamnejších úspechov volebného obdobia. Na Akte o prístupnosti sa podieľala už od samého začiatku rokovaní, keďže sa zlepšovaním života osôb so zdravotným postihnutím ako poslankyňa dlhodobo zaoberá. „V určitých momentoch rokovaní bolo smutné pozorovať, ako sa text mení v neprospech osôb so zdravotným postihnutím, čím myslím najmä pôvodnú správu výboru pre vnútorný trh, ktorá bola do pléna predložená, a ktorá by zo smernice nakoniec spravila iba nič neriešiaci papier. Našťastie, nám sa ale prostredníctvom pozmeňovacích návrhov, o ktorých schválení často rozhodovalo iba niekoľko hlasov, podarilo akt na poslednú chvíľu podstatne vylepšiť,“ uviedla europoslankyňa.

Podľa schváleného textu budú musieť výrobcovia produktov a poskytovatelia služieb spĺňať prísne požiadavky na prístupnosť všetkých výrobkov, ktoré budú uvádzané na trh po začiatku uplatňovania smernice v jednotlivých štátoch. To znamená, že po tomto dátume by sa už nemalo stať, že automat na lístky nebude prístupný napríklad pre nevidiacu osobu. Dnes sú častokrát tieto automaty ovládané iba prostredníctvom dotykovej obrazovky, čo pre nevidiaceho tvorí zásadnú prekážku. „Rovnako sa dnes stretávame napríklad s tým, že automat na lístky síce prístupný je, ale osoba na invalidnom vozíku sa k nemu kvôli schodom a neexistujúcemu výťahu vôbec nedostane. Poslanci preto odhlasovali aj potrebu debarierizovať tieto budovy. Ako totiž niekoľkokrát zaznelo počas debaty o akte, prístupnosť samotných automatov je zbytočná, pokiaľ sa osoby so zdravotným postihnutím k nemu nemajú ako dostať,“ vysvetľuje poslankyňa v tlačovej správe. Z ďalších oblastí, ktoré spadajú pod rozsah smernice patria napríklad mobilné aplikácie, e-shopy, doprava, ale aj ubytovacie služby a služby cestovného ruchu. Pokiaľ budú výrobcovia alebo poskytovatelia požiadavky prístupnosti napriek smernici ignorovať, na rad prídu, ako hovorí smernica, primerané, ale odrádzajúce sankcie.

“Primárne sa síce hovorí, že Akt o prístupnosti je zameraný na zlepšenie života osôb so zdravotným postihnutím, avšak jeho dosah bude reálne omnoho širší. Staršie osoby, tehotné ženy, osoby po úraze, rodičia s kočíkom alebo hoci človek, ktorý nesie väčší náklad, sa stretávajú s určitými obmedzeniami a bezbariérová doprava či budovy tak budú slúžiť aj im. Každý z nás sa tak v priebehu života môže stretnúť so situáciou, kedy výhody tohto aktu ocení,” pokračovala Jana Žitňanská.

„Keďže si však europoslanci uvedomujú najmä finančný dosah, ktorý bude mať smernica na výrobcov, spod jej rozsahu úplne vyňali tzv. mikropodniky, ktoré zamestnávajú menej ako desať zamestnancov. Pre tieto podniky by totiž požiadavky smernice mohli byť likvidačné,“ vysvetľuje sa ďalej v tlačovej správe s tým, že na druhej strane však sama smernica nabáda členské štáty na rôzne motivačné iniciatívy, vďaka ktorým sa mikropodniky môžu samé rozhodnúť, že požiadavky smernice budú dobrovoľne napĺňať.

Hoci text smernice poslanci EP schválili, o jeho finálnej podobe ešte rozhodnú ďalšie rokovania tzv. trialógu, čo znamená, že o texte legislatívy bude ešte rokovať Európsky parlament spoločne s Európskou komisiou a zástupcami všetkých členských štátov. Po konečnom schválení a uverejnení textu majú členské štáty dva roky na zmenu svojej legislatívy a následne ešte ďalšie tri roky, kým sa pravidlá začnú uplatňovať v praxi.

Žitňanská verí, že napriek ďalším rokovania budú zmeny v smernice iba minimálne a dúfa, že sa členské štáty zodpovedne a rýchlo zhostia jej transpozície do domácich zákonov.