Agentúra ABL mala špehovať českú političku

Dva týždne pred českými komunálnymi voľbami a voľbami do tretiny Senátu sa dve z troch českých koaličných strán dostali do vážneho podozrenia, že vo svojich radoch majú politikov, ktorí hrubým spôsobom porušujú české zákony. Denník Mladá fronta dnes (MFD) od zdroja v českej bezpečnostnej agentúre ABL získala detailne informácie o sledovaní bývalej starostky Prahy 11 Marty Šorfovej (ODS) a jej dvoch synov s cieľom získať kompromitujúce materiály.
K sledovaniu malo dôjsť v roku 2006, keď ABL viedol súčasný český minister dopravy Vít Bárta. ABL s ročným obratom vyše 30 miliónov eur je hlavným sponzorom koaličnej strany Veci verejné. Kto  si u detektívov ABL sledovanie političky objednal, denník MFD nezistil, ale samotná Šorfová, ktorá je dnes šéfkou sekretariátu hlavnej kancelárie ODS, sa domnieva, že to mohli byť jej konkurenti z ODS.
Český premiér a líder ODS Petr Nečas dnes prípad odsúdil a sľúbil, že ak by sa prišlo na to, že za sledovaním političky stál niekto z ODS, dotyčný by sa dočkal okamžitého vylúčenia zo strany. Nečas však zároveň miernil slová Marty Šorfovej, že za kauzou je niekto z ODS a pozastavil sa aj nad načasovaním odhalenia MFD.
"Považujem to za rýdzu náhodu, že je to publikované dva týždne pred voľbami. Odkiaľ to môže pochádzať – vôbec netuším, pretože netuším, ktorá detektívna agentúra to robila, aký mala motív, prípadne, kto si ju objednal. Netuším, kto by mohol mať prospech buď z koaličného konfliktu medzi VV a ODS, alebo z prípadného vnútorného konfliktu v ODS," uviedol dnes Nečas.
K sledovacej kauze sa nehlási ani bývalý majiteľ a šéf ABL, dnes minister dopravy Vít Bárta. V reakcii na zverejnenie prípadu uviedol, že o sledovaní političky ODS nemá žiadne informácie. Bártov brat Matej Bárta, ktorý vedenie agentúry ABL prevzal, dokonca vyhlásil, že môže ísť o podvrh.
Denník MFD v súvislosti so sledovacou kauzou citoval súdneho znalca Jiřího Smejkala, podľa ktorého sa detektívi, ktorí sledovanie Šorfovej realizovali, mohli dostať až za hranu zákona – napríklad tým, že si nechali zistiť, komu patrí sledované auto. V tomto prípade sa mohli detektívi dopustiť trestného činu neoprávneného nakladania s osobnými údajmi a policajt, ktorý by dáta prenechal civilnej osobe, by mohol čeliť trestnému činu zneužitia právomocí.
Investigatívny novinár z MFD Jaroslav Kmenta trvá na tom, že materiály má od zdroja v ABL a o ich pravosti nepochybuje. Kmenta tvrdí, že disponuje nielen písomnými materiálmi zo sledovania, ale aj ich elektronickou podobou, ktorá má aj tzv. digitálnu stopu.

Zdroj: TASR