Ak NRSR opäť schváli novelu jazykového zákona, SNS ju napadne na ÚS SR

Novela jazykového zákona by mohla skončiť na Ústavnom súde (ÚS) SR. Ak totiž parlament prelomí veto prezidenta Ivana Gašparoviča a opätovne schváli právnu normu z dielne ministra kultúry Daniela Krajcera (SaS), opozičná SNS bude iniciovať podanie na ÚS SR. TASR to dnes potvrdil predseda poslaneckého klubu národniarov Rafael Rafaj.
      "Novela má vážne ústavné diery. V prípade, že by koalícia prehlasovala prezidentovo veto, tak by mal tento zákon skončiť na Ústavnom súde. Budeme sa o to usilovať," povedal Rafaj. Dodal, že ešte predtým však chcú národniari využiť všetky legislatívne procedúry, ktoré sú k dispozícii. "Prezidentovo veto je jedna z nich," poznamenal. Dodal, že pri podaní na ÚS SR bude potrebovať SNS spojencov. Nájsť by ich mohla aj u Smeru-SD, ktorý Krajcerovu novelu tiež kritizoval. Zatiaľ však SNS s najsilnejšou opozičnou stranou o tejto veci nehovorila.
      "Keďže jazykový zákon bol z dielne rezortu kultúry na čele s Marekom Maďaričom (Smer-SD) a bol predmetom veľmi vážnej diskusie v parlamente, tak by bolo v záujme nás aj ochrany štátneho jazyka pripojiť sa alebo iniciovať takúto aktivitu po dôkladnej analýze," reagoval pre TASR na zámer národniarov predseda poslaneckého klubu Smeru-SD Pavol Paška.
      Právna norma je podľa Rafaja v rozpore s konkrétnymi článkami Ústavy SR minimálne v dvoch častiach. "A to ešte nehovoríme o samotnej filozofii. Štátny jazyk má mať prednosť pred ostatnými jazykmi. Filozofia, ktorá bola v novele nastavená, zriaďuje akúsi jazykovú dvojkoľajnosť, a to si myslíme, že je v rozpore s dikciou v ústave, kde je slovenský jazyk uvedený ako úradný jazyk, teda rovný medzi rovnými. A touto novelou túto pozíciu v podstate stratil," vysvetlil.
      "SNS si to myslieť môže. Ja som presvedčený, že zákon v žiadnom prípade protiústavný nie je," vyhlásil pre TASR líder Mosta-Híd Béla Bugár. Opätovne zdôraznil, že ak sa podarí novelu opätovne schváliť, tak právna norma bude zabezpečovať "demokratickejšie používanie štátneho jazyka alebo umožnenie použiť aj menšinové jazyky".
      Minister kultúry Krajcer ešte na decembrovej schôdzi pri schvaľovaní novely zdôraznil napríklad to, že úprava jazykového zákona neobmedzuje používanie štátneho jazyka v úradnom styku.
      Prezident Gašparovič vrátil novelu zákona o štátnom jazyku parlamentu na opätovné prerokovanie aj preto, že sa mu nepozdáva predovšetkým, že právna norma necháva na uvážení Ministerstva kultúry SR rozhodnutie o tom, či v prípade porušenia právnych ustanovení, pokutu udelí alebo nie. Gašparovič trvá na tom, aby formulácia "môže uložiť" bola v zákone nahradená slovom "uloží". V súvislosti s uvedenými skutočnosťami prezident odporúča posunúť účinnosť novely zákona na 1. marec 2011.
      Krajcerovu iniciatívu schválili poslanci ako reakciu na legislatívne opatrenia, ktoré prijala Národná rada SR počas vlády Roberta Fica (Smer-SD). Úpravou sa mali okrem iného zúžiť možnosti sankcionovania za nedodržanie zákona, ako aj výška pokút z pôvodných 100 až 5000 eur na 50 až 2500 eur v prípade, ak by sa nezverejnili v štátnom jazyku informácie verejnej správy a informácie týkajúce sa ohrozenia života, zdravia, bezpečnosti alebo majetku občanov SR.
      Novela má tiež zrušiť povinnosť pre zamestnancov dopravy, pôšt a telekomunikácií, ako aj príslušníkov neštátnych hasičských jednotiek, povinnosť používať a ovládať štátny jazyk. Ďalej opätovne zavádza povolenie v obciach, kde tvoria príslušníci národnostných menšín najmenej 20 percent obyvateľstva, používať pri zasadnutiach zastupiteľstiev menšinový jazyk, čo terajšia právna úprava neumožňuje.
      Na opätovné schválenie, a teda na prelomenie prezidentovho veta, treba 76 hlasov poslancov, čiže nadpolovičnú väčšinu parlamentu.

Zdroj: TASR