Čižnár víta zákon o trestnej zodpovednosti právnických osôb

"Generálna prokuratúra SR privítala prijatie zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb. Vzhľadom na to, že zákon nadobudol účinnosť k dnešnému dňu, jeho kvalitu, a teda efektivitu, ukáže prax. Jeho reálne zhodnotenie tak bude možné urobiť až po nejakom čase," uviedol pre TASR Čižnár.

Šéf prokurátorov vlani v lete apeloval na poslancov Národnej rady SR, aby zákon o trestnej zodpovednosti prijali. Pýtal sa ich, prečo ho ešte nemáme, keď sa o ňom hovorilo už niekoľko rokov. "Mám taký pocit, že ako keby o tom, či táto úprava bude, alebo nebude prijatá, rozhodovali podnikatelia, a nie vy, ktorí o tom máte rozhodnúť," hovoril vlani poslancom Čižnár. Od prijatia zákona si sľuboval lepšie objasňovanie trestných činov súvisiace s pochybnými konkurzmi, reštrukturalizáciami či úžerníckymi firmami. Tiež hovoril, že táto úprava sa môže využívať nielen v daňových, ale celkovo aj v hospodárskych trestných činoch.

Vďaka zákonu o trestnej zodpovednosti PO nebudú oddnes za spáchanie trestného činu trestaní len ľudia, ale aj firmy. Právna norma prináša rôzne tresty od zrušenia firmy cez peňažné pokuty či zákaz účasti na verejnom obstarávaní. Právnu normu schválil parlament ešte v minulom volebnom období 13. novembra 2015. Hlasovalo za ňu 119 poslancov.

Trestnej zodpovednosti však nebudú podliehať všetky právnické osoby. "Vylúčenie trestnej zodpovednosti právnických osôb sa týka najmä štátu a jeho orgánov, ako aj iných štátov či medzinárodných organizácií, čo zodpovedá aj medzinárodným záväzkom Slovenskej republiky," uvádza sa v zákone. Trestnú zodpovednosť však bude možné vyvodiť voči podnikom s majetkovou účasťou štátu alebo samosprávam.

Právna norma prináša katalóg trestných činov, za spáchanie ktorých majú firmy pykať. Postihované budú aj daňové trestné činy. V katalógu nechýbajú ani trestné činy týkajúce sa obchodovania s drogami, ľuďmi, sexuálne násilie, legalizácia príjmu z trestnej činnosti, či neoprávnený zásah do počítačového systému, údaja, neoprávnené zachytávanie počítačových údajov, ale aj výroba a držba prístupového zariadenia, hesla do počítačového systému alebo iných údajov.

Ďalej to budú trestné činy ako neoprávnené zamestnávanie, poškodzovanie finančných záujmov EÚ, falšovanie peňazí, všeobecné ohrozenie, nedovolené ozbrojovanie a obchodovanie so zbraňami, alebo aj trestné činy týkajúce sa mafie, extrémizmu, terorizmu, detskej pornografie, poškodzovania životného prostredia. V zozname sú aj prijímanie úplatku, podplácanie, nepriama korupcia, prevádzačstvo a ďalšie. Predseda Ústavnoprávneho výboru NR SR Róbert Madej (Smer-SD) do zoznamu cez pozmeňujúci návrh doplnil aj trestné činy úžery, poškodzovania spotrebiteľa a nekalé obchodné praktiky voči spotrebiteľovi.

Za spáchanie trestných činov majú hroziť rôzne tresty, a to zrušenie právnickej osoby, prepadnutie majetku, veci, zákaz činnosti, zákaz prijímania dotácie alebo subvencie, zákaz prijímať pomoc a podporu z eurofondov, zákaz účasti vo verejnom obstarávaní, zverejnenie odsudzujúceho rozsudku aj peňažný trest. Jeho výška môže byť od 1500 až do 1,6 milióna eur.

Exminister spravodlivosti a poslanec Daniel Lipšic (OĽaNO-NOVA) kritizoval, že v zákone chýba množstvo ekonomických trestných činov. On sám preto cez pozmeňujúci návrh presadzoval trestanie PO aj za nevyplatenie mzdy a odstupného, neoprávnené vyrobenie a používanie elektronického platobného prostriedku, podvod, úverový podvod, subvenčný podvod, podvodný úpadok, zavinený úpadok, legalizáciu príjmu z trestnej činnosti, poškodzovanie veriteľa, nepovolený hazard, podvodné konanie v podnikaní či machinácie pri verejnom obstarávaní. Jeho návrh však neprešiel.