Drhli ju v ľadovej vode, šikanovali a týrali. Vykorisťovatelia sa jej báli, a keď písala o korupcii, radšej ju vyhostili. Nellie Bly bola žena, ktorá zmenila investigatívnu žurnalistiku

Ona výnimočná bola, a to vo viacerých smeroch, ach, veď toľké ovplyvnila a dá sa bez preháňania napísať, že dejiny žurnalistiky sú vďaka nej iné. Sú zvláštnejšie aj o čosi dobrodružnejšie.

Bolo jej súdené

Žena, ktorú si história pamätá ako Nellie Bly, sa volala Elizabeth Jane Cochran a bolo jej súdené, aby za otca mala bohatého sudcu. Ten muž, ku ktorému ako dcéra vzhliadala s patričnou úctou i obdivom, sa teda vedel obracať, veď najskôr býval len robotníkom v mlyne, potom si ho odkúpil a majetky i pozemky rozširoval. Najskôr býval len prísediacim sudcom, aj to sa však zmenilo a kariérne postúpil až na sudcu krajského. V otázke lásky sa mu darilo aj nedarilo, ako sa to vezme, dvakrát sa oženil a plodný bol teda dostatočne, veď dokopy splodil 15 detí.

Miláčik

Nellie v rodine získala čestné miesto miláčika, všetci si ju rozmaznávali a predchádzali, asi i preto, že bola spomedzi všetkých najmladšia a aj princeznovské sklony jej nechýbali. Keby ste sa jej spýtali, ktorá farba je jej najobľúbenejšia, bez váhania by odpovedala, že predsa ružová, inak to byť ani nemohlo.

Kiežby šťastie trvalo večne a kiežby sa dalo zastaviť, aby nešťastiu ani nenapadlo votrieť sa niekam, ale to, ako vieme, možné nie je, a Nellie tiež okúsila aj príkoria. Milovaný ocko zomrel, keď mala šesť rokov a jej matka upadla do nemilosti. Poslednú vôľu totiž muž nezanechal, nuž všetko zdedili potomkovia z prvého manželstva a Nellie sa i s ostatnými prepadla do chudoby. Úbohá žena, ktorej prischlo byť hlavou domácnosti, sa zo zúfalstva druhý raz vydala, ale manželom jej bol alkoholik a k tomu aj násilník, a rozvod sa zdal po krátkom čase ako jediné riešenie.

Urazila sa

Nellie nebolo dopriate vzdelávať sa, financií nemali, nuž ostala s dlhým nosom. Keď však dovŕšila vek 16 rokov, veľmi-preveľmi sa urazila. Prečítala si jeden miestny stĺpček, v ktorom autor bez hanby napísal, že ženy sú dobré tak akurát na varenie a rodenie detí., takú, čo sa opovážila pracovať, označil za ohavnosť.

Nelenila, svoj hnev vyliala do slov a spísala takú uštipačnú odpoveď, ktorú si nesmela nechať iba pre seba, do redakcie ju poslala pod pseudonymom Osamelá sirota. Určite nečakala, že tí, čo si jej text prečítajú, budú nadšení, ale tak to naozaj bolo. Členovia redakcie chceli ihneď vedieť, kto to je, žiadali ju, aby sa ozvala, a keď poslúchla, veru len za krátky čas dostala stálu redaktorskú stoličku. Vtedy sa zrodila jej prezývka Nellie Bly, lebo tak to chodilo, že ženy, ktoré pracovali ako novinárky a nebolo ich veľa, používali pseudonym.

Na vlastnej koži

V písaní sa zamerala na ženy, slovami vyjadrovala, aké to mávajú po rozvode ťažké. Nebavilo ju len vysedávať a čmárať, nie, už čoskoro sa u nej vypestoval zvyk, že chcela zažívať veci na vlastnej koži. Nerada len o vykorisťovaní spisovala články, nie, ona sa v továrni, kde sa to dialo, aj zamestnala, chcela preskúmať, aké to je byť na nohách 14 hodín, vnímať páľavu a únavu. Pravdaže, majiteľom fabrík sa nepáčilo, keď ich hanila, sťažovali sa a sťažovali, a Nellie bola ponúknutá možnosť, aby písala pokojnejšie témy. Vhodné pre dámy.

Mexiko

Ani netreba zrejme vravieť, že takou cestou nešla, odmietla sa obuť do pohodlia a radšej sa nechala preložiť ako reportérka do Mexika. Tam si všímala korupciu, ach, dotýkala sa nekalých praktík, nebála sa ničoho a nikoho, až ju napokon vyhostili. Mohla sa vrátiť a byť autorkou spoločenskej rubriky, ale ona sa usmiala, pobalila si veci a odišla do New Yorku, kde sa rozpísala azda najznámejšia kapitola jej príbehu.

Blázinec

Od zamestnávateľa, ktorého si vo veľkom meste naveľa našla, mala za úlohu rozpísať sa o pomeroch v ústave pre choromyseľné ženy. Ona si to urobila po svojom, oklamala aj posudkového lekára a nechala sa tam zatvoriť ako pacientka. Len čo vstúpila na oddelenie, nevykazovala nijaké známky, že by bola duševne nezdravá, napriek tomu k nej presne tak pristupovali. Tamojšie sestry ju drhli v ľadovej vode, až takmer prišla o kožu, musela, tak ako ostatné, sedieť v tuhej zime na lavici bez možnosti oprieť sa i niekoľko hodín. Príkaz znel tak, že sa nesmie ani pohnúť, ani len prehovoriť jediné slovo. Pacientky mávali stravu, ktorú je aj odporné opisovať, boli šikanované a týrané, vysmievali sa im, vo vani ich neváhali topiť a deptať.

Zotrvala na mieste desať dní, potom ju právnici nadriadeného vyslobodili a strhla sa senzácia. Články, ktoré nič neprikrášľovali, otvorili oči viacerým, Nellie Bly bola prvá, čo sa odvážila pomenovať zverstvá nahlas. A vtedy, áno, vtedy sa narodila investigatívna novinárka, ktorú milovala Amerika. Hviezda, čo svieti až dodnes.