Želal by som si, aby sa ukázala objektívna pravda o únose môjho syna

Prichádzam do najväčšej "fabriky na zdravie" na Slovensku – nemocnice na bratislavských Kramároch, kde som už v minulosti navštívil mnoho pacientov. Dnes to bude osobitná návšteva. Chcem sa pozhovárať s prominentným pacientom, bývalým prezidentom Slovenskej republiky Michalom Kováčom, ktorý sa 5. augusta dožíva okrúhleho jubilea - 80. narodenín. S pánom Kováčom som sa vopred telefonicky dohodol, že za ním prídem  na "intenzívku" nielen ako jeho bývalý spolupracovník a gratulant, ale že si oblečiem spolu s nemocničným i novinársky plášť a urobím s ním rozhovor.
      Jednotky intenzívnej starostlivosti majú zvláštnu atmosféru – chodí sa tu po špičkách a hovorí šeptom ako počas bohoslužby. Nie je tomu inak ani na neurologickej klinike vedenej profesorom Petrom Kukumbergom, kam pána Kováča priviezli zhruba pred týždňom, po tom, čo sa mu vážne zhoršil zdravotný stav súvisiaci s Parkinsonovou chorobou.
      Michal Kováč dokázal počas nášho rozhovoru sedieť v kresle pri lôžku a plne sa koncentrovať na moje otázky. Tá otváracia znela: Ako nesie kríž choroby bývalý prezident, ktorý oslávi svoje narodeniny v nemocnici? Pán Kováč sa rozhovorí o lekároch a liekoch, o zložitosti konečného stanovenia diagnózy Parkinsonovej choroby, ktorá mu spôsobuje problémy v koordinácii a občasné straty vedomia. Akceptoval a vyrovnal sa so skutočnosťou, že ide o neliečiteľnú neurologickú chorobu, pri ktorej treba dôsledne brať lieky, ktoré do istej miery spomaľujú jej priebeh a tlmia nežiaduce prejavy.
      Profesor Kukumberg mu vravel, aby sa nevzdával a ubezpečuje ho, že lieky a rehabilitácia mu môžu dopomôcť opustiť nemocnicu. Na otázku, či je v dobrých rukách a aký je pacient, Michal Kováč odpovedal: "Som v najlepších rukách, mimoriadne dobre sa tu o mňa všetci starajú. Myslím, že som dobrý pacient, nerebelujem. Snažím sa chápať zmysel utrpenia. Veľmi mi pomáha viera".
       Dobre mu padlo, že sa verejnosť zaujíma o jeho zdravotný stav a že ho medzi inými navštívil aj prezident SR Ivan Gašparovič a členovia vlády - premiérka Iveta Radičová, vicepremiér Rudolf Chmel, ministri Ivan Uhliarik a Ján Figeľ.
      Pri rozhovore o životných míľnikoch sa Michal Kováč už prejavuje ako politik – spomína najmä na svoje angažovanie po roku 1948, prečo vstúpil do komunistickej strany, na svoje pôsobenie v bankovom sektore, Pražskú jar a rok 1968 a jej dôsledky, Nežnú revolúciu a vstup do vysokej politiky po boku dominantného Vladimíra Mečiara, ktorého na začiatku obdivoval.
      Pôsobenie vo funkcii prvej hlavy nového štátu považuje za najlepšiu periódu svojho profesionálneho života. Na otázku, či by prijal ponuku na stretnutie od Vladimíra Mečiara, ktorý mu spôsobil toľko príkorí, odpovedal bez zaváhania, že áno. Nepredpokladá však, že k tomu zo strany pána Mečiara príde. Odpustil mu, no veľmi by si želal, aby sa mohlo objektívne vyšetriť a ukázať, aká je pravda o únose jeho syna a ďalších skutočnostiach. Je to dôležité nielen preňho, ale i pre krajinu a spravodlivosť.
      Ak by si mohol premietnuť film svojho života, čo by v ňom vymazal, opravil? "Nevstúpil by som do komunistickej strany a viac som mal bojovať proti nespravodlivej privatizácii po roku 1989".
      Vediac, že prípravy na knižné vydanie jeho pamätí sa chýlia ku koncu, nemohol som obísť ani túto tému. Michal Kováč sa v nich chce poobhliadnuť za svojím životom, chce ukázať, že prezidentom sa môže človek stať, aj keď je z chudobnej rodiny, že prezident sa má usilovať ľudí spájať, že presadzovanie kresťanských hodnôt v spoločnosti nás môže posunúť ďalej.
      Na moju záverečnú otázku, či je šťastný, odpovedal: „Áno. Dožil som sa slobody a demokracie, vzniku samostatného štátu a mohol som mu slúžiť ako prezident."
      Sestričky z Kramárov priniesli diétnu večeru a lieky a ja som sa so vzácnym človekom rozlúčil. Všetko najlepšie, pán prezident!

Zdroj: TASR