Hnevať sa nie je hriech

Príčin hnevať sa by sa našla hádam miliarda, každý deň je totiž dostatok času i priestoru na jeho spustenie. Občas sa ho dá zaobaliť do spravodlivosti, a to najmä vtedy, keď sa tvárou v tvár hľadí na neprávosť, zneužívanie či nezaslúžené utrpenie. No a zasa inokedy je dôsledkom niekoľkých prebdených nocí, nedostatku výživnej stravy a precitliveného srdca, ktorému sa akosi nechce len tak ticho tĺcť.

Je to od Boha
Je to síce menej známe, avšak schopnosť hnevať sa má človek danú od Boha. Aj On sám, tvorca neba i zeme, sa dokáže nazlostiť. Hnev ako taký aj preto nie je hriešny, môže však poviesť priamo k hriešnemu správaniu. Biblia na to dôrazne upozorňuje prostredníctvom najslávnejšieho apoštola Pavla, ktorý v jednom liste napísal: „Hnevajte sa, ale nehrešte. Nech slnko nezapadne nad vaším hnevom." Jeho slová sú dôkazom, že často je hnevlivá nálada jedinou správnou odpoveďou, koniec koncov na ublíženie nie je možné odpovedať širokánskym úsmevom. Súčasne je zdvihnuté i varovanie, pretože raz sa i podráždenosť musí skončiť. Žiť s ňou je ako pomaly odumierať na otravu, ktorá ovláda nielen myseľ, ale postupne zničí i telo.

Nemôže to byť inak
Či už si to niekto uvedomí a či nie, nahnevať môže len niekto, kto je srdcu blízky. Platí nepríjemná a pichľavá pravda, že čím viac je človek milovaný, tým väčšiu moc má ublížiť a rozhnevať.
Nie vždy sa dá vzťah opraviť, nie je to také ľahké ako s rozladenými husľami. Avšak či už sa bude pokračovať alebo nie, odpustenie je najlepší spôsob, ako dať zbohom zraneniu. Uzdravenie nenastane, kým sa neukončí hnev. Nezáleží na tom, či si to objekt pocitu zaslúži, v skutočnosti rozhoduje jediné. Boh je hoden, On sám prejavil najväčšiu lásku odpúšťaním.

Ak sa dokázal povzniesť On, s akou výhovorkou by obstál človek?
A navyše pomsta najviac chutí zaobalená do cukru. Neexistuje lepšia odplata pre nepriateľa, ako preukázanie lásky a modlenie sa za jeho blahobyt. Že je to nelogické? Nuž, autorom je Boh a On je vládca nad múdrosťou.