BRATISLAVA – Znevýhodneným uchádzačom o prácu, teda tým, ktorí majú dlhodobé problémy s uplatnením na trhu práce, by mal pomôcť systém inkluzívneho trhu.
Ten by mal pomôcť dlhodobo nezamestnaným, ľuďom zo segregovaných komunít, väzňom po odsedení trestu či ľudom bez domova zapojiť sa do legálneho štandardného pracovného procesu. Navrhuje to Inštitút zamestnanosti.
"Každoročné sťažnosti na neodhrnutý sneh sú tradičným koloritom slovenských miest a obcí. Zároveň vieme, že počet znevýhodnených uchádzačov o prácu je stále vysoký. Preto navrhujeme vytvorenie inkluzívneho trhu, aby sa tieto veci spojili," uviedol na piatkovej tlačovej konferencii Michal Páleník z Inštitútu zamestnanosti.
Pracovných možností a oblastí je podľa neho široké spektrum. Od spomínaného odpratávania snehu a starostlivosti o chodníky, čo je nová povinnosť samospráv od mája tohto roka, cez celoročnú údržbu po budovanie cyklotrás a iné drobné stavby. V porovnaní so sociálnymi dávkami v rámci verejnoprospešných prác by bol rozdiel v tom, že by človek pracoval v normálnom pracovnom pomere, so všetkými právami a povinnosťami v rámci Zákonníka práce.
O tom, kto by bol takto zamestnaný, by však nerozhodoval priamo starosta, čím by sa podľa Páleníka malo predísť riziku volebnej korupcie. Starosta by mal len právomoc rozhodovať, na ktoré pracovné oblasti by bol použitý balík peňazí, ktorý by na tento systém mesto či obec dostala a aká čiastka by mala byť určená na platy takto zamestnaných ľudí.
To by pritom bola jedna z podmienok verejného obstarávania, do ktorého by sa mohli zapojiť rôzne inkluzívne alebo sociálne podniky. Práve tie by vyberali zamestnancov zo skupiny znevýhodnených uchádzačov o prácu. Ak by sa daný balík nečerpal alebo nevyčerpal, peniaze by samospráva vrátila do štátneho rozpočtu.
Takto nastavený systém by podľa Páleníka umožnil zapojiť oproti súčasnosti aj iné verejné inštitúcie, napríklad správy národných parkov, ministerstvá či správy ciest.
Plat zamestnancov by bol určený zákonným legislatívnym rámcom. Jeho spodnú hranicu by určoval zákon o minimálnej mzde, horná hranica by závisela od pracovnej pozície a výkonu zamestnanca. Na otázku, koľko ľudí by mohlo byť takto zamestnaných, odpovedal Páleník, že pri optimistickom scenári by to mohlo byť okolo 50.000 ľudí.
Tieto pripomienky mal Inštitút zamestnanosti predložiť v rámci zákona o sociálnej ekonomike, podľa Páleníka sa nimi však Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR nezaoberalo.
Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je to povinnosťou samospráv a predovšetkým zodpovednosťou starostov a primátorov. Tá im pribudla po tom, ako novelou zákona prešla povinnosť starostlivosti o obecné chodníky z vlastníkov alebo správcov priľahlých budov na vlastníkov či správcov chodníkov, teda jednotlivé samosprávy. A to ak napriek tomu, že mnohé samosprávy spolu so ZMOS-om návrh kritizovali.
"Iniciatíva je zaujímavá a neodmietam ju, ale v drvivej väčšine miest a obcí na Slovensku je ťažko realizovateľná. Je to, samozrejme, individuálne na každom meste či obci, ale celoplošne, v rámci celého Slovenska, sa do nedá zabezpečiť," uviedol výkonný podpredseda ZMOS-u Jozef Turčány. Upozorňuje napríklad aj na to, že zodpovednosť za plnenie povinnosti nesie vždy starosta či primátor, hoci by takúto službu pre samosprávu zabezpečila vysúťažená firma.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies