Juhoeurópske mestá spájajú sily proti masovej turistike

Cestovný ruch ako najväčší mierový priemysel na svete bol podľa RTBF nesporne hybnou silou pre obnovenie ekonomického rastu v krajinách južnej Európy, ktoré prešli dlhovou a finančnou krízou. Turistika pomohla Španielsku, Grécku aj Taliansku.

Avšak príliš vysoká návštevnosť v určitých mestách a turistických zónach - spojená s neslušným správaním niektorých návštevníkov a neregulovanými cenami za ubytovanie - vytvára aj veľké problémy. To obyvateľov takýchto zón vedie k odmietaniu ďalšieho zvyšovania tempa cestovného ruchu.

Situácia zašla už tak ďaleko, že v krajinách južnej Európy miestni obyvatelia cez rôzne združenia a skupiny aktivistov spájajú sily proti masovej turistike. Pred niekoľkými dňami v Barcelone vznikla sieť s názvom Juhoeurópske mestá čelia masovej turistike (SET). Jej cieľom je organizovať protesty a nátlakové kampane, ktoré by stanovili určité hranice rozvoju cestovného ruchu a eventuálne viedli aj k jeho poklesu.

Prvou akciou SET bolo vydanie manifestu, ktorý odsudzuje negatívne dopady masovej turistiky, akými sú nevídaný nárast cien a poplatkov za nájomné, postupné miznutie malých lokálnych obchodov a prevádzok, zahltenie verejného priestoru či zhoršujúce sa znečistenie životného prostredia.

Sieť SET v súčasnosti pozostáva z desiatich miest v Španielsku vrátane Barcelony, Palmy de Mallorca a Madridu, ale aj Kanárskych ostrovov. Pripojili sa portugalský Lisabon, talianske Benátky a Malta. Iniciátori tejto siete už naznačili, že sú otvorení rozširovaniu aj pre ďalších záujemcov, ktorí majú problémy s fenoménom masovej turistiky.

Barcelona, kde táto sieť vznikla, dobre pozná negatívnu daň zvýšeného počtu turistov. Vyše 1,5-miliónové mesto v roku 2016 navštívilo 32 miliónov ľudí, pričom nie všetky príjmy putovali do mestskej či štátnej pokladne. Podľa britského denníka Independent až 60 percent ubytovaní išlo cez súkromné osoby prostredníctvom internetovej platformy Airbnb.