"Neustále mi ľudia pripomínajú Vancouver. Každý mi doma hovoril, že mi drží palce, aby som dosiahla dobrý výsledok. Budem sa snažiť, ale pred poslednými zimnými olympijskými hrami som mala pokojnejšiu prípravu," povedala Kuzminová.
V tejto sezóne slovenskú biatlonovú jednotku trápi streľba. Na štart olympijských pretekov však chce ísť veselá a uvoľnená. "Nechcem neustále myslieť na to, že musím. Celá výprava chce urobiť fanúšikom radosť. Verím, že ich poteší každé dosiahnuté umiestnenie podporené veľkou snahou a odhodlaním," tvrdí rodáčka z Ťumenu.
Kuzminová si uvedomuje, že na úspech v športe je potrebný aj kus šťastia. V biatlone musí pretekárke sadnúť deň a vyjsť všetko, ak chce byť úspešná. "Nestačí len povedať, že dnes mám výnimočnú formu a idem vyhrať. Jednoducho vám musí sadnúť deň a podariť sa všetko. Bez toho sa neprederiete hore. Stále musíte veriť, že sa to môže podariť," myslí si Kuzminová.
Dvadsaťdeväťročnú biatlonistku bude na diaľku z banskobystrického domova podporovať syn Jelisej, ktorý je jej veľkou oporou. V minulosti s mamou chodil syn na niektoré preteky. Soči však uvidí len prostredníctvom televíznej obrazovky. "Mala by som radosť, ak by bol so mnou, ale som profesionálka. Ak by cestoval s nami, nevedela by som sa maximálne koncentrovať na preteky," priznáva Kuzminová.
Vďaka ruskému rodisku by mohli byť zimné olympijské hry v tomto štáte pre Kuzminovú podujatím na domácej pôde. Najlepšia slovenská športovkyňa roka 2010 však priznáva, že Soči príliš nepozná. "Pochádzam z iného regiónu. Soči nie je typické Rusko, nevnímam to tak, že sa vraciam domov. Pôvod mi pomôže pri komunikácii, budem si rozumieť s ľuďmi," dopĺňa.
Olympijské trate mala možnosť spoznať počas vlaňajšej generálky. Biatlonisti ich označili za jedny z najťažších na svete. "Vo Svetovom pohári neexistujú náročnejšie. Sú na nich ťažké, prudké a dlhé stúpania. Navyše areál je v nadmorskej výške 1450 metrov, čo tiež ešte skomplikuje preteky," doplnila Kuzminová.
Autor: Redakcia Netky
