Nájsť si príčinu na sťažnosť si nevyžaduje nič, ale vyhľadať ju na vďačnosť, to chce ozajstnú odvahu.
Americká spisovateľka na facebooku nedávno uverejnila výzvu. V príspevku uviedla, že hoci je rok 2020 nesmierne náročný, stále je možnosť nájsť krásu aj uprostred popola. Sledovateľov pozvala, aby do komentárov vypísali, čo považujú v uplynulom období za dobré.
Rozozvučala sa vďačnosť
Urobila tak nielen pri príležitosti Dňa vďakyvzdania, ale aj s cieľom povzbudiť vieru a podporiť rast sily.
Netrvalo dlho a pod príspevkom sa rozozvučala pieseň vďaky. Vyjadrili sa muži aj ženy, starší i mladší a ukázalo sa, že drobné šťastie prevýši aj na pohľad veľké nešťastie.
Život
Azda najsrdcervúcejšie bolo čítanie o živote, ktorý takmer premohla smrť. Viaceré ženy ďakovali za zázrak vyliečenia sa z ochorenia. „Som tak nesmierne vďačná, že som prežila to, čo ma takmer zabilo. Bojovala som s tým dlhé roky. Dnes mám taký krásny život, o akom sa mi ani nesnívalo! Mám úžasnú rodinu, najkvalitnejšie priateľstvá. Som zdravá a dnes viem, že všetko je o láske!" pochválila sa žena, z jej riadkov sršalo nadšenie a chuť zvíťaziť nad čímkoľvek.
„Oslávila som 50 rokov a dostala ten najlepší darček. Dozvedela som sa, že netrpím rakovinou kože, hoci predtým bola obava. Testy ma však obdarovali dokonalým požehnaním zdravia," napísala oslávenkyňa, ktorej päťdesiatka zaklopala na dvere koncom novembra.
V záplave osobných spovedí sa objavila i jedna obzvlášť dojímavá, pri ktorej srdce zviera neviditeľná ruka. Jej autorkou je žena, ktorej matka prehrala boj s rakovinou. Spôsob, akým sa s tým dcéra vyrovnáva a ako stratu opisuje, je liečivý. „Som neuveriteľne vďačná, že moja mama bola úplne vyliečená z rakoviny. Bol to ťažký boj, ale viem, že tam, kde je, ju už nič viac nebolí a nie je chorá. Ďakujem Bohu za to, že jedného dňa ju opäť uvidím v nebi."
Rodina
Epidemiologická situácia dopriala väčší priestor pre zblíženie sa rodiny. Vníma to tak väčšina a dala to najavo aj prostredníctvom vďaky.
„Tento rok som si nazbierala neskutočne veľa spomienok s rodinou. Mohli sme tráviť viac času spolu a ja na naše zážitky nikdy nezabudnem."
„Tento rok sme s manželom oslávili 50. výročie a ja za to ďakujem. Som vďačná za deti a vnúčatá a za všetko, čo mi Boh požehnal."
„S manželom máme už vyše 70 rokov, ale cítim sa o dvadsať rokov mladšia! Ďakujem za to môjmu Bohu."
„Ďakujem, že čoskoro sa mi narodí dieťa a že moje tri už dospelé deti nasledujú Ježiša."
Vždy je niečo
Spojenie, ktoré má na svedomí vďačnosť, napokon uzatvára pokora a schopnosť vidieť dobré aj v najhoršom. Nejeden sa vyjadril, že hoci rok nebol ideálny, naučil sa viac dôverovať Bohu.
„Bolo mi v izolácii veľmi ťažko, ale vďaka kresťanskej knihe ku mne Boh prehovoril. Naučila som sa mu dôverovať viac."
V podobnom duchu sa nieslo niekoľko komentárov a človek až žasne a musí sa poddať tichému hlasu radosti.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies