Nie ste ešte na nič alergický? Máte šťastie

Počet alergikov na celom svete každoročne narastá, pričom tento trend neobchádza ani Slovensko. Alergiou trpí v súčasnosti asi 40 percent Slovákov, pričom stále pribúdajú nové prípady. Za posledných sto rokov sa počet alergikov zvýšil z pol percenta populácie na viac ako spomínaných 40 percent. Lekári predpokladajú, že v roku 2020 bude alergická väčšina populácie.

Pod nárast počtu alergií sa podpisuje životné prostredie, ako aj to, čo si obliekame alebo jeme. Okolie mení aj našu genetickú výbavu. Z generácie na generáciu sa zvyšuje náchylnosť na alergiu, ktorá nie je zakódovaná v génoch.

Z posledných dostupných údajov Národného centra zdravotníckych informácií bolo za rok 2012 na Slovensku evidovaných 421.242 pacientov s alergickou nádchou. S bronchiálnou astmou bolo 186.868 pacientov a počet pacientov s atopickou dermatitídou bol 50.472. Žihľavkou trpelo 29.616 ľudí a počet evidovaných pacientov s angioedémom vzrástol na 1134. 

Alergia je na celý život

Alergia je chronické celoživotné ochorenie. Jej podstatou je zápal. Imunitný systém reaguje na podnet zvonku, ktorým môže byť čokoľvek - vdychovaný alergén - peľové zrno, prachová častica, pleseň, roztoč alebo epitelium zvieraťa prítomného v byte. Alergik je človek, ktorého imunitný systém na takýto podnet reaguje prílišnou, neodôvodnenou reakciou. Organizmus sa snaží zlikvidovať príčinu dráždenia bunkami imunitného systému a látkami, ktoré vylučujú. 

Alergiu môže človek prvýkrát dostať v každom veku, vyskytuje sa vo všetkých ročných obdobiach. Prvou pomocou sú voľne predajné antihistaminiká, ktoré môžu načas zmierniť a utlmiť nepríjemné prejavy alergie. V súčasnosti aj praktickí lekári môžu predpísať lieky proti alergii okrem nosových kortikoidov. Pri alergii je však vždy potrebné skoré vyšetrenie u alergológa. 

Alergie stoja zdravotníctvo veľa peňazí

„Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO), alergické ochorenia sú štvrté najčastejšie sa vyskytujúce na svete a predstavujú tak spoločenskú, ako aj ekonomickú záťaž v oblasti kvality života, počtu vymeškaných dní v práci alebo v škole, výdavkov na lieky, či dokonca úmrtnosti,“povedal hovorca NCZI Mgr. Peter Bubla. 

Medzi alergické ochorenia patrí astma, alergická nádcha, anafylaxia, alergia na lieky, potraviny a hmyz, ďalej ekzémy, žihľavka (urtikária) a angioedém. Takisto bol zaznamenaný veľký nárast potravinových alergií. Podľa odhadov na ne trpí okolo 200 až 250 miliónov ľudí na celom svete.

„S príznakmi žihľavky a angioedému sa počas života stretne okolo 20 percent ľudí. Alergia na hmyz môže mať fatálne následky až u 50 percent populácie. Ide o prípady, keď človek napríklad ihneď po uštipnutí nevyhľadá lekársku pomoc, keďže predtým mu tento druh alergie nebol zistený. Alergia na lieky môže postihnúť až jedného z desiatich obyvateľov a pri spôsobení anafylaktického šoku je zodpovedná za odhadovaných 20 percent úmrtí,“ priblížil Bubla. 

Alergia ako vstupná brána astmy

Až u tretiny pacientov trpiacich na jeden alebo viacero druhov alergie sa toto ochorenie rozvinie do astmy. Podľa odhadov WHO, približne 300 miliónov ľudí trpí na astmu a zároveň je to aj najčastejšie chronické ochorenie medzi deťmi. Každoročne je toto zatiaľ neliečiteľné ochorenie zodpovedné za približne 250 tisíc predčasných úmrtí. 

Podľa Európskej federácie asociácií pacientov s alergiami a ochoreniami dýchacích ciest (EFA) bude do roku 2015 alergiou trpieť každý druhý Európan. Zo všetkých druhov alergie zostávajú najčastejším typom respiračné alergie, ktoré postihujú 20 až 30 percent európskych obyvateľov. V absolútnych číslach trpí alergickou nádchou až 113 miliónov Európanov a 68 miliónov bojuje s astmou.