OSN: Budúcnosť divej prírody je v našich rukách

Generálny tajomník OSN Pan Ki-mun v posolstve k tohtoročnému Svetovému dňu divej prírody vyzdvihol, že úsilie na ochranu života v divej prírode na zo dňa na deň zintenzívňuje. Zachovanie živého prírodného dedičstva pre súčasnú a budúce generácie si vyžaduje od všetkých kľúčových hráčov a od všetkých kontinentov, aby v ochrane divej prírody robili viac. Na ochranu a zachovanie divej prírody je nevyhnutné, ako ďalej uviedol Pan Ki-mun v posolstve, vo väčšej miere začleniť do tejto činnosti obyvateľstvo žijúce v blízkosti divej prírody.

V boji proti pytliactvu je nevyhnutné zasiahnuť na strane ponuky ako aj dopytu na základe cieľov stanovených v Dohovore o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a rastlín (CITES). Ako zdôraznil generálny tajomník OSN s odvolaním sa na fakty CITES, masakrovanie afrických slonov a pašovanie slonoviny sa šíri alarmujúcim tempom. Aj ázijské slony sa čoraz častejšie stávajú terčom pytliakov, podčiarkol. "Pri príležitosti tohtoročného Svetového dňa divej prírody vás zaväzujem, osobitne orgány verejnej moci, aby ste prispeli k ochrane živočíšnych a rastlinných druhov planéty. Osud divo žijúcich druhov závisí od každého z nás. Budúcnosť života divej prírody je v našich rukách!", vyzdvihol Pan Ki-mun v závere posolstva.

Pytliactvo a nelegálny obchod so slonovinou predstavujú v súčasnosti najvážnejšie bezprostredné ohrozenie slona afrického (Loxodonta africana). Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky (MŽP SR) v záujme zvýšenia ochrany slonov a v súlade s právnymi predpismi Európskej únie (EÚ) rozhodlo pozastaviť až do odvolania vydávanie povolení na re-export nespracovanej slonoviny (celé kly a ich časti) zo SR do krajín mimo EÚ. Po Nemecku, Francúzsku, Británii, Rakúsku, Holandsku, Švédsku a Českej republike je Slovensko ďalšia krajina, ktorá prijala takéto opatrenie. Medzinárodný obchod so slonovinou je podľa CITES zakázaný. Napriek tomu nelegálny lov slona afrického a obchod so slonovinou dosiahli v posledných rokoch úroveň, ktorá ohrozuje prežitie tohto druhu, informovalo MŽP SR v novembri 2015.

Svetový deň divej prírody ponúka príležitosť upozorniť verejnosť na nespočetné, krásne a rozmanité formy divej fauny a flóry. Zároveň tento deň dáva možnosť zvýšiť informovanosť ľudí o tom, aký úžitok môžu mať, ak sa budú venovať ochrane prírody, uviedla OSN.

Divé druhy fauny a flóry majú nevyčísliteľnú hodnotu a prispievajú rôznym spôsobom k trvalo udržateľnému rozvoju, v prospech národov najmä z environmentálneho, genetického, sociálneho, ekonomického, vedeckého, vzdelávacieho, kultúrneho, rekreačného a estetického pohľadu.

OSN vyzvala svoje členské štáty, občiansku spoločnosť, mimovládne organizácie ako i zástancov ekologických názorov, aby si pripomínali tento deň.

Valné zhromaždenie OSN (VZ OSN) na 68. zasadnutí 20. decembra 2013 rezolúciou A/RES/68/205 vyhlásilo 3. marec za Svetový deň divej prírody. Hlavným cieľom vyhlásenia tohto dňa bolo a ostáva zvýšiť úroveň povedomia o zachovaní divej prírody pre ľudstvo.

VZ OSN vybralo dátum - 3. marec - preto, lebo v roku 1973 bol schválený Dohovor o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a rastlín (CITES). Tento Dohovor zohráva dôležitú úlohu v regulácii medzinárodného obchodu s ohrozenými druhmi živočíchov a rastlín.

Už na 16. zasadnutí Konferencie krajín CITES, ktorá sa konala v Bangkoku 3.-14. marca 2013 zaznel návrh na vyhlásenie Svetového dňa divej prírody práve 3. marca. Sponzorom rezolúcie CITES sa stalo Thajské kráľovstvo, ktoré výsledky zasadnutia odovzdalo VZ OSN.