OSN vyhlásila 9. december za medzinárodný deň spomienky na obete genocídy

"Zodpovedá to duchu mojej iniciatívy Ľudské práva v prvom rade," uviedol generálny tajomník Organizácie Spojených národov (OSN) Pan Ki-mun v posolstve pri príležitosti dnešného Medzinárodného dňa spomienky na obete genocídy, ich dôstojnosti a prevencie tohto zločinu.

Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov (VZ OSN) vyhlásilo 9. december za Medzinárodný deň spomienky na obete genocídy, ich dôstojnosti a prevencie tohto zločinu prostredníctvom rezolúcie A/RES/69/323 z 11. septembra 2015. Zavedenie tohto nového medzinárodného dňa súvisí s Dohovorom o zabránení a trestaní zločinu genocídy, známeho pod skráteným názvom Dohovor o genocíde, ktorý bol prijatý 9. decembra 1948.

Hlavným cieľom je umožniť lepšie poznanie Dohovoru o genocíde, ako aj zvyšovať povedomie o ňom a jeho úlohe v boji proti genocíde a pri predchádzaní tohto zločinu. Zároveň sa má tento deň stať príležitosťou, aby si ľudstvo pripomenulo a uctilo obete genocídy, uviedla OSN na svojej webovej stránke.

Všetkých 193 členských štátov OSN schválením rezolúcie o vyhlásení medzinárodného dňa spomienky na obete genocídy zároveň potvrdilo, že každý jednotlivý štát nesie zodpovednosť za ochranu svojho obyvateľstva pred genocídou a uvedená zodpovednosť predpokladá prevenciu tohto zločinu, ako aj prevenciu pred navádzaním naň, zdôraznila OSN.

Genocída nevzniká okamžite, ale vyskytuje sa v určitej dynamike. Nie je súčasťou nejakého náhodného "vzniku" konfliktu, oveľa častejšie ide o systematický, plánovaný jav, ktorý má konkrétne ciele a môže vznikať aj mimo konfliktných situácií, konštatoval Pan Ki-mun v posolstve. Generálny tajomník OSN zároveň upozornil, že neznášanlivosť a xenofóbia majú v súčasnosti vzostupnú tendenciu . V mnohých prípadoch sa dá pozorovať logika "my proti nim", ktorou sa zdôvodňuje vylúčenie určitého spoločenstva na základe rôznych foriem identity, akými sú napríklad náboženstvo alebo etnický pôvod.

"Predchádzať genocíde je konkrétnou povinnosťou v súlade s medzinárodným právom," zdôraznil Pan Ki-mun v posolstve.

V Dohovore o zabránení a trestaní zločinu genocídy sa v prvom článku uvádza: "Zmluvné strany potvrdzujú, že genocída, či už spáchaná v mieri alebo za vojny, je zločinom podľa medzinárodného práva, a zaväzujú sa preto zabraňovať jej a trestať ju." V druhom článku dopĺňa, že "genocídou sa rozumie ktorýkoľvek z uvedených činov spáchaných v úmysle zničiť úplne alebo čiastočne niektorú národnú, etnickú, rasovú alebo náboženskú skupinu ako takú." Ide pritom o usmrcovanie príslušníkov takejto skupiny, úmyselné uvedenie ktorejkoľvek skupiny do takých životných podmienok, ktoré majú privodiť jej úplné alebo čiastočné fyzické zničenie, spôsobovanie ťažkého ublíženia na tele alebo duševných porúch, či opatrenia smerujúce k tomu, aby sa takej skupine bránilo rodeniu detí.

V treťom článku uvedeného dohovoru sa píše, že trestné sú tieto činy: genocída, spolčenie na spáchanie genocídy, priame a verejné podnecovanie k spáchaniu genocídy a účasť na genocíde.

V apríli tohto roku si vo viacerých krajinách sveta a najmä Arméni pripomenuli 100. výročie udalostí považovaných za prvú genocídu v 20. storočí. V noci na 24. apríla 1915 boli zatknutí najvýznamnejší predstavitelia Arménov žijúcich na území vtedajšej Osmanskej ríše. Odhaduje sa, že masové vyvražďovanie Arménov v Osmanskej ríši, pre ktoré sa u väčšiny historikov vžil názov Arménska genocída, si vyžiadalo v rokoch 1915-1923 1,5 milióna obetí. Arménsku genocídu uznalo vyše 20 krajín vrátane Slovenska. Turecko pojem genocída odmieta.

Ďalšou genocídou bolo systematické vyvražďovanie židovského obyvateľstva európskych krajín nacistami v rokoch druhej svetovej vojny. Nacistický holokaust, označovaný taktiež hebrejským výrazom šoa, neprežilo približne šesť miliónov Židov.

Počas trojročnej vlády Červených Kmérov v druhej polovici 70. rokov 20. storočia bolo v Kambodži vyvraždených približne 1,7 milióna ľudí. Zomreli od hladu, na rôzne choroby, alebo boli pozabíjaní. Niektoré zdroje uvádzajú vyše dva milióny mŕtvych.

Rwandská genocída, ktorá vypukla 6. apríla 1994, bola vyvrcholením niekoľkoročného napätia medzi dvoma etnickými skupinami - väčšinovými obyvateľmi z kmeňa Hutu a menšinovým obyvateľmi kmeňa Tutsi. V priebehu 100 dní bolo vyvraždených približne 70 percent občanov menšinového kmeňa Tutsiov bez rozlišovania veku a pohlavia, celkovo vyše milióna obyvateľov Rwandy.