„Opravme seba, koľko vládzeme a potom to cez lásku predajme deťom. Tie sa už postarajú o svetlú budúcnosť nového ľudstva. A verte mi, že keď sa sústredíte na dávanie lásky potomkom, nemôže sa stať, aby ste ju nezačali vysielať ku všetkému živému. To jednoducho nejde.“
Týmito slovami by sa dalo charakterizovať posolstvo, ktoré sa svojím Šlabikárom snaží priniesť Pavel Hirax Baričák medzi čitateľov. Šlabikár do istej miery potvrdzuje autorov tradičný rukopis, no sú v ňom aj pozoruhodné momenty, nové tendencie – nový Hirax.
Hirax sa svojím Šlabikárom šťastia zaradil medzi Hayovú, Sinelnikova či Ruiza, ktorí patria medzi stálice ezoterickej literatúry. A prináša niečo nové – to, čo v slovenskej literatúre doteraz absentovalo. Túži zmeniť usporiadanie systému bytia, ktorý zvykne nazývať „ Matrixom“ a dosiahnuť „krajší svet“.
Kniha je rozdelená na tri časti – Rozhliadnime sa, Odpustenie a Nový sen ľudstva. V jednotlivých kapitolách autor vysvetľuje princípy odpustenia, sebaprijatia, či pozitívneho myslenia, podložených vlastnou skúsenosťou. Každý z nás by mal vraj v sebe opätovne nájsť dieťa a stať sa prirodzeným bláznom. Keď sa tak stane, budeme schopní vziať život do vlastných rúk a opustiť súčasný Matrix : „Pestujte si v sebe vlastné dieťa. Neodkladajte ho po skončení školy do starej skrine s tvrdením, že teraz ste už muž, či žena. Každé dieťa sa rodí inteligentné, ale následne z neho spoločnosť robí hlupáka. Nájsť múdre dieťa je hračka, ale nájsť múdreho dospelého je zázrak.“
Autor vie načúvať a je brilantným rozprávačom. Často však odbieha od témy, čo môže pôsobiť na čitateľa rušivo. Text písaný metódou psychického automatizmu poskytuje čitateľovi možnosť nazrieť nielen do jeho vedomia, ale i podvedomia : „Mám dobrého priateľa, s ktorým pestujeme pozitívne myslenie už od mladosti. Chcel ženu svojich snov: vysokú blondínku s veľkými prsiami, peknučkú v tvári a s dlhými krásnymi vlasmi. Model ženy, ktorý nám momentálne ponúka matrixovský manažment vkusu, „ideál krásy“. Prepáčte, odbočím, tak mi to tečie z vesmíru, musím. A zároveň sa popriem. To mám rád, to je základ na vykynoženie Hirax kultu hneď v jeho zárodku : Manželky, neverte svojim mužom, ak tvrdia, že oni nikdy po krásnej blondínke netúžili – klamú vás!“
Šlabikár sa vymyká akýmkoľvek formálnym pravidlám a je ťažké žánrovo ho identifikovať. Hoci pôvodným zámerom autora bolo napísať knihu pre obyčajných ľudí a vyjadrovať sa čo najjednoduchšie, nie vždy to tak je: „Privyknime si, že atribútom dokonalosti disponuje jedine najvyššia Pravda, ktorá jediná pozná celkový zámer a chod celku.“
Šlabikár šťastia – Návrat k sebe preto nie je knihou pre všetkých. Ak ste sa už stretli s tvorbou Pavla Hiraxa Baričáka a patríte medzi jeho nadšencov, určite nebudete sklamaní. Ak si cestu k nemu stále hľadáte, môže byť pre vás práve šlabikár cestou k porozumeniu, zamysleniu či zmene. Ja som sklamaná nebola – zaradil sa u mňa medzi to najlepšie, čo som doteraz od „Paľka Smejka“ čítala.
Zdroj: TASR
Autor: Redakcia Netky
