Pellegrini: Mám obavy, či prezident Andrej Kiska napĺňa články Ústavy SR

Vyhlásil to dnes na tlačovej konferencii na margo dnešného vyhlásenia prezidenta, že o kandidátoch na ústavných sudcov do volieb nerozhodne.

"Dnes chýbajú dvaja ústavní sudcovia, 28. februára odíde ďalší. Ostanú len desiati, rozhodovanie Ústavného súdu (ÚS) SR sa tak môže znefunkčniť, čo môže mať vážne dôsledky. Pýtam sa, môže byť záujmom alebo cieľom mať od marca nefunkčný ÚS a jeho plénum, ktoré môže poprípade rozhodovať aj o sťažnosti na priebeh parlamentných volieb? Dúfam, že je to len rečnícka otázka," povedal Pellegrini.

Šéfa parlamentu mrzí, že Kiska zvolil túto cestu a chce vyčkať do volieb. "Z pohľadu NR SR je situácia zrejmá a bolo by dobré, keby prezident vymenoval chýbajúcich sudcov. Ako predseda parlamentu nie celkom rozumiem, prečo prezident spája svoje budúce rozhodovania vo veci vymenovania sudcov s voľbami. Ústava znie a platí rovnako vo februári, v marci aj v apríli," povedal Pellegrini.

Predseda zákonodarného zboru prezidentovi pripomenul, že podľa ÚS má povinnosť z dvojnásobného počtu kandidátov polovicu vymenovať za sudcov ÚS a že nie je oprávnený vymenovať menej ako polovicu. "Ak má prezident pochybnosť, či zo zvolených piatich kandidátov má k dispozícii piatich alebo len troch, keďže dvaja svoje sťažnosti stiahli, tak ÚS hovorí, že nepochybne je právna situácia všetkých piatich rovnaká. Vyplýva z toho, že prezident je povinný z piatich vybrať dvoch ústavných sudcov," zdôraznil.

Podľa Pellegriniho je pozícia NR SR nemenná. "Piati zvolení kandidáti sú platní, prezident by mal vybrať dvoch. Zároveň sú k dispozícii ďalší dvaja zvolení kandidáti na miesto, ktoré sa uvoľní koncom februára," uzavrel Pellegrini.

Prezident dnes avizoval, že o tom, ako bude ďalej postupovať, chce bezprostredne po marcových parlamentných voľbách hovoriť so zvolenými predstaviteľmi parlamentných politických strán do NR SR. "Za seba chcem povedať, že ako prezident pôjdem na takéto rozhovory po parlamentných voľbách iba s dvoma zámermi. Ako zvýšiť autoritu a dôveru v Ústavný súd, jeho rozhodovanie a každého jedného sudcu, ktorému sa dostane česť pôsobiť v tejto najvyššej súdnej inštancii. A ako do budúcnosti predísť akýmkoľvek sporom v otázke kompetencií pri vymenovaní sudcov Ústavného súdu," ozrejmil.

Kiska zdôraznil, že ako prezident je v zmysle ústavy povinný dbať na riadny chod ústavných orgánov. "Musím dnes konštatovať, že vo vzťahu k Ústavnému súdu som vyčerpal všetky ústavné možnosti svojej povinnosti prispieť k riadnemu chodu tohto ústavného orgánu. A preto musí nastúpiť riešenie, na ktoré potrebujeme dohodu s Národnou radou," odôvodnil svoje rozhodnutie.

Prezident už má podľa vlastných slov pripravené podklady pre rozhodnutie o kandidátoch Eve Fulcovej, Jurajovi Sopoligovi a Miroslavovi Ďurišovi. V prípade naposledy zvolených kandidátov – Jany Laššákovej a Mojmíra Mamojku - si ešte overuje niektoré skutkové okolnosti. "Beriem však do úvahy, že takéto rozhodnutie by mohlo vyvolať nielen odborné polemiky, ale možno aj politické a dokonca nové ústavné spory, pri ktorých sa budú používať účelovo protichodné argumenty a výklady zmätočných rozhodnutí Ústavného súdu," odôvodnil jeho odloženie.

Ústavný súd je v súčasnosti nekompletný, jeho 13-člennému plénu chýbajú dvaja sudcovia. Kiska v roku 2014 nevymenoval troch ústavných sudcov zo šestice kandidátov, ktorú schválil parlament, ale len jedného. Na prestížny justičný post posunul sudkyňu Janu Baricovú, u ostatných piatich podľa jeho slov nenašiel hlboký záujem o ústavné právo a potrebnú kvalifikáciu, aj keď zákonné nároky spĺňali.

Ďalší post sa uvoľní na konci februára, keď sa skončí funkčné obdobie sudcu Ľubomíra Dobríka. Na toto miesto zvolila Národná rada SR dvoch kandidátov – poslancov vládneho Smeru-SD Mojmíra Mamojku a Janu Laššákovú. Tú navrhli stranícki kolegovia Anna Vitteková a Miroslav Číž, Mamojku prvý prodekan Právnickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Mamojka je dekanom tejto fakulty.