Plánovaný deficit na budúci rok znížili o vyše 400 miliónov eur

Celkové príjmy štátneho rozpočtu by mali dosiahnuť 15,415 mld. eur a výdavky 17,432 mld. eur. Samotný návrh rozpočtu však ešte ministerstvo financií nezverejnilo.

Podľa stanoviska odborárov bolo nové znenie návrhu rozpočtu postavené na aktualizovanej septembrovej makroekonomickej prognóze a novej prognóze daňových a odvodových príjmov. Oproti materiálu z augusta sa pritom navýšili príjmy štátneho rozpočtu až o 1,016 mld. eur, kým rozpočtované výdavky štátu na budúci rok sa zvyšujú „len“ o 607 mil. eur. V konečnom dôsledku sa tak plánovaný schodok štátneho rozpočtu na budúci rok znížil o 409 mil. eur. Ani toto však nemusia byť definitívne čísla, s ktorými pôjde návrh na rokovanie do parlamentu.

Rozpočet po utorňajšom rokovaní tripartity poputuje na rokovanie vlády s odporúčaním na ďalšie legislatívne konanie, avšak s pripomienkami. Zamestnávateľom sa nepozdáva najmä tempo konsolidácie, keďže plánované schodky v minulosti sa nepodarilo naplniť a najnovšie sa hospodárenie bez schodku očakáva až v roku 2019. „Treba si uvedomiť, že prídu zlé časy, je to otázka niekoľkých rokov alebo mesiacov. Ak sa dostaneme do recesie, tak nebude priestor na stimulácie a práve v čase 3-percentných hospodárskych rastov je priestor na dosiahnutie vyrovnaného rozpočtu, aby sme si vytvorili priestor na obdobie, kedy bude potreba stimulovať aký-taký hospodársky rast,“ povedal po rokovaní tripartity viceprezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) Rastislav Machunka.

Odborári k návrhu rozpočtu zásadnejšie pripomienky nemali. „Skôr sme poukázali na to, že nám chýba v štátnom rozpočte rezerva na pokrytie nárastu miezd zamestnancov v štátnej a verejnej správe. Toto rokovanie však zatiaľ nebolo ukončené,“ tvrdí prezident KOZ Jozef Kollár. Navyše, na rozdiel od zamestnávateľov, tempo konsolidácie netreba podľa odborov nijako uponáhľať. „Prehnané znižovanie deficitu, ktoré by mohlo byť na úkor investícií, sa nám z nášho pohľadu zdá neefektívne. Treba zvyšovať investície do infraštruktúry, do cestnej, železničnej, leteckej dopravy. Každú snahu len udržať deficit nevidíme najideálnejšie,“ dodal Kollár.