Nemecký Pullach nečaká na celoeurópsku stratégiu pre geotermálnu energiu a do konca desaťročia chce svojich obyvateľov plne zásobovať teplom z tohto zdroja. Cieľom je podľa iniciátora projektu Ralpha Baascha mesto „zbaviť závislosti od Putina aj arabskej ropy“.
Aj keď bavorské mesto Pullach s 9 100 obyvateľmi využíva geotermálnu energiu na vykurovanie od roku 2005, dopyt po nej sa skokovo zvýšil po ruskom útoku na Ukrajinu. V dôsledku energetickej krízy získala ďalšia expanzia obecných geotermálnych projektov v Pullachu podporu verejnosti, zastupiteľstva aj štátu a mesto plánuje do konca desaťročia pokryť týmto zdrojom takmer všetku potrebu tepla svojich obyvateľov.
Havária jadrovej elektrárne vo Fukušime znamenala koniec dôveryhodnosti jadrovej energie v Nemecku. Ruská invázia na Ukrajinu zas ukázala, že spoliehať sa na dovoz plynu nemá budúcnosť, tvrdí bývalý šéf úradu životného prostredia Pullachu Ralph Baasch v odpovediach pre portál EURACTIV.
„Geotermálna energia je podobne ako ropa a plyn prírodným zdrojom energie, no na rozdiel od ostatných je šetrná k životnému prostrediu a ku klíme. Nebol dôvod ju nevyužiť. Náš prvý projekt sme začali plánovať v roku 2002 a už vtedy to bol hlavný impulz stať sa nezávislým od plynu Putina a od arabskej ropy,“ upresňuje hlavné faktory vplývajúce na rozhodnutie mesta.
Pomôcť rozvoju geotermálnej energie chce najnovšie aj Európsky parlament, ktorý drvivou väčšinou schválil potrebu celoeurópskej stratégie na jej rozvoj. Nemecko však na rozdiel od Slovenska s využitím potenciálu výroby elektriny aj tepla z geotermie nečaká. Naplánovalo nad rámec európskej legislatívy rozsiahly program na jej podporu.
Nemecký kancelár Olaf Scholz sa nedávno zaviazal výrazne rozšíriť jej využitie. Cieľom je podľa neho dodať do roku 2030 do vykurovacej siete desaťnásobok geotermálnej energie ako dnes. Podiel geotermálneho zásobovania teplom sa v Nemecku v súčasnosti pohybuje okolo jedného percenta.
Malé mesto Pullach v Bavorsku založilo v roku 2002 firmu Innovative Energie Pullach (IEP) s cieľom zabezpečiť pre komunitu geotermálne teplo. Od roku 2005 je Pullach zásobovaný geotermálnou energiou prostredníctvom siete diaľkového vykurovania. Postupne rozširuje geotermálne vrty, a tým nahrádza teplo vyrábané z fosílnych palív bezfosílnou energiou. Mesto si však podľa Baascha, ktorý v súčasnosti pracuje pre IEP, ponechalo aj kotly na olej, aby vykrylo prípadný špičkový dopyt alebo prerušenia dodávok pri údržbe systému.
Geotermia vykrýva 46 percent potreby tepla v meste zo strany domácností, obchodov a verejných budov. V súčasnosti prebiehajú plány na rozšírenie geotermálnej vykurovacej siete v Pullachu so zvýšením vlastného imania mestskej geotermálnej spoločnosti z 12,5 milióna eur na 30 miliónov eur, čo v roku 2022 schválilo obecné zastupiteľstvo.
Peniaze sa okrem iného použijú na vŕtanie troch geotermálnych vrtov na juhu Pullachu. Rozšírenie siete centrálneho zásobovania teplom by malo byť dokončené do roku 2027, teda o štyri roky skôr, ako sa pôvodne plánovalo. Centrálne vykurovanie by malo do konca desaťročia pokrývať sto percent územia obce.
Sieť má v súčasnosti celkovú dĺžku okolo 50 kilometrov a zásobuje 1 119 nehnuteľností, po rozšírení by mala byť sieť dlhá asi 60 kilometrov a obsluhovať 1 640 nehnuteľností. Aj keď projekt nebol na začiatku lacný, výhodu je, že ho vlastní mesto, pripomína Baasch. „Ako spoločnosť vlastnená komunitou nemusíme byť ziskoví v krátkom čase. To sa nám veľmi vyplatilo, keďže po invázii na Ukrajinu je naše teplo lacnejšie, ako keby sme ho vyrábali z ropy a plynu,“ dodáva.
Za najväčšie výzvy rozvoja geotermálnej energie v meste považuje Baasch nájdenie správneho miesta, kde sa má vyvŕtať vrt, čo si vyžaduje 3D seizmickú techniku. Pri povoľovaní vrtu a následnej výroby tepla väčšie výzvy nevidí, „povolenia sú rovnaké ako v prípade akejkoľvek inej elektrárne,“ dodáva.
Obec chce prostredníctvom rozvoja geotermálnej energie a iných obnoviteľných zdrojov dosiahnuť nulové emisie v roku 2040. Vďaka zelenému vykurovaniu usporila 40,5-tisíc ton emisií CO2 od roku 2019. Ďalší pokles plánuje obec dosiahnuť inštaláciou fotovoltiky na mestských strechách a investíciou do blízkeho veterného parku.
O geotermálne vykurovanie je teraz veľmi veľký záujem nielen zo strany obyvateľov, ale aj zo strany obchodných prevádzok, blízkych priemyselných zariadení a susedných obcí. Vzostup dopytu je zrejmý pri pohľade na počet domácností a prevádzok, ktoré sa ročne v Pullachu a okolí pripájali ku geotermálnemu zdroju. Kým v rokoch pred vojnou sa prírastok pripojení pohyboval okolo 50 ročne, v roku 2022, kedy začala vojna na Ukrajine, poskočil na 89 a v roku 2023 to bolo už 150 pripojení.
Okrem snahy znížiť závislosť od dovozu plynu je však za nárastom dopytu aj nová legislatíva, myslí si Baasch. Tá núti samosprávy, aby zásobovanie teplom plánovali do budúcnosti. Na základe federálneho zákona o tepelnom plánovaní, ktorý je účinný od 1. januára 2024, sa totiž vyžaduje od všetkých obcí, aby vypracovali územné plány tepla.
Cieľom návrhu zákona je naplánovať zásobovanie teplom vo všetkých približne 11-tisíc nemeckých miest a obciach v Nemecku, aby občania, ale aj podnikatelia vedeli, s akým zdrojom a dodávkou energie môžu lokálne počítať.
„Každý, kto vlastní dom, chce vedieť, aké náklady na energiu môže očakávať v najbližších desaťročiach. Každý, kto dnes hľadá nájomný byt, pozerá aj na spotrebu energií a pýta sa, aký zdroj energie sa využíva na vykurovanie. Podmienky sú v každej jednej obci iné. Práve preto je dôležitý celoštátny zákon o tepelnom plánovaní, ktorý definuje jednotné normy a špecifikácie pre celé Nemecko,“ hovorí spolková ministerka pre bývanie, rozvoj miesta a výstavbu Klara Geywitz.
Podľa zákona musia mať mestá nad 100-tisíc obyvateľov plán zásobovania teplom do 30. júna 2026, kým obce do 100 000 obyvateľov majú čas do 30. júna 2028. Štát tým chce podporiť prechod vykurovacích systémov na obnoviteľné zdroje a znížiť spotrebu plynu. Pre Pullach to znamená zelenú v ďalšej expanzii zeleného vykurovania.
Aby obce plánovanie rýchlo rozbehli, spolková vláda financuje tvorbu tepelných plánov sumou 500 miliónov eur. Cieľom dotácie je, aby sa náklady nepreniesli na bežných ľudí.
Obce majú v týchto plánoch definovať, či bude budúce zásobovanie teplom decentralizované, prostredníctvom vykurovacích sietí alebo pomocou plynov šetrných ku klíme (biometán, vodík z obnoviteľných zdrojov). Existujúce vykurovacie siete musia byť zásobované 30 percentami obnoviteľnej energie alebo odpadového tepla do roku 2030, zelené teplo sa má na celkovej spotrebe podieľať 80 percentami do roku 2040 a 100 percentami do roku 2045.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies