Psychológovia upozorňujú na nutnosť zmeniť spôsob komunikácie o zmenách klímy

Vedúci výskumného tímu Christophe Demarque, ktorý prednáša sociálnu psychológiu na Univerzite Aix-en-Provence-Marseille a je aj viceprezidentom združenia pre výskum environmentálnej psychológie, vysvetlil, že sa treba vyvarovať znepokojujúcich vyhlásení o rizikách a sústrediť budúci prínos súčasných konkrétnych činov na zlepšenie klimatických pomerov - paralelne s tým však aj viesť politiku, ktorá by presadzovala prevenciu klimatických zmien a zníženie produkcie skleníkových plynov.

Štúdia, ktorú vypracoval Demarquov tím, vychádzala z dotazníka vyplňovaného vzorkou ľudí v 24 krajinách sveta. Demarque spresnil, že úlohou respondentov bolo predstaviť si, ako by ich krajina vyzerala o 30-40 rokov, keby sa podarilo presadiť plán na kontrolu klimatických zmien. Z vyhodnotenia odpovedí respondentov vyplynulo, že treba zmeniť spôsob informovania o rizikách.

Podľa štúdie pri komunikácii s verejnosťou treba dať do popredia možnosti ekonomického rozvoja spojené so zelenou ekonomikou, šetrenie energiou, obnoviteľnú energiu a alternatívne spôsoby dopravy a prepravy - napríklad uprednostňovanie hromadnej dopravy pred individuálnou.

Tento prístup vyvoláva veľmi pozitívnu reakciu u ľudí, ktorých klimatické zmeny už presvedčili o nutnosti iného prístupu k životu. Kladná odozva však bola aj u ľudí skeptických či indiferentných, konštatoval Demarque.
V rozhovore pre rozhlasovú stanicu Deutsche Welle, odvysielaného koncom septembra, Demarque vysvetlil, že v poslednom čase badať, že alarmujúce správy už na verejnosť prestali účinkovať, vytvorilo sa všeobecné povedomie, že situácia nie je taká zlá, ako sa hovorí.

Demarque tvrdí, že komunikačné stratégie treba zmeniť. "Roky sme si mysleli, že stačia drobnosti: vypnúť počítač, keď sa nepoužíva, zhasnúť svetlo v miestnosti, v ktorej nikto nie je, triediť odpad, šetriť vodu pri sprchovaní, umývaní zubov či polievaní. Ukázalo sa, že táto komunikačná stratégia bola správna, vyvolala efekt 'snehovej gule', keď príklad niekoľkých jednotlivcov v komunite začali nasledovať ďalší," uviedol francúzsky vedec. "Tieto drobné gestá sú fajn, ale problém klimatických zmien sa nimi nevyrieši," zdôraznil.

Ľudia si podľa neho teraz často hovoria, že keď sa správajú ekologicky, splnili svoj diel zodpovednosti za ekológiu.
Mnohí ľudia takýto postoj považujú za dostačujúci, ale iní si uvedomujú, že problémy súvisiace s klimatickými zmenami sú oveľa väčšie a komplexnejšie.

Vedec v tejto súvislosti upozornil na to, že súčasné komunikačné kampane zaostávajú za "gigantickými problémami", ktoré vyvolávajú klimatické zmeny.

"Je jasné, že (doterajšia komunikačná stratégia) sa vyčerpala," konštatoval. Vysvetlil, že nový prístup k informovaniu verejnosti by mal naďalej vychádzať z aktivity a aktivizácie jednotlivca, ale súčasne by mal vytvoriť dostatočný priestor na mobilizáciu verejnosti a jej názorov, aby tlačila na vlády a tých, ktorí prijímajú rozhodnutia: treba teda prejsť od individuálneho princípu ku kolektívnemu.

Z uskutočnenej štúdie vyplynulo, že kým v rozvinutých krajinách badať silnú koreláciu medzi ekonomickým rozvojom štátu a akčnosťou jednotlivca v environmentálnej oblasti, v Afrike je tento jav menej systematický: podľa vedca to znamená, že na tomto kontinente by predpokladom aktívnejšieho prístupu k ochrane životného prostredia mali byť faktory ako zlepšenie sociálnej klímy, ochota starať sa o životný priestor vo svojom okolí, interpelácia miestnych politikov či podnikanie občianskych akcií alebo protestov.