Ruská misia s lunárnym modulom sa napokon nepodarila

V prvej dekáde augusta 2023 sa do vesmíru vybrala raketa, ktorá odštartovala z kozmodrómu Vostočnyj na východe Ruska. Do neba vyniesla lunárny modul LUna-25, ktorý mal za úlohu vykonávať ročnú vedecko-výskumnú činnosť. Počas letu modul zbieral informácie, ktoré už skúmali ruskí odborníci. Stala sa však situácia, ktorá zabrzdila vykonať požadovaný manéver, vesmírny modul havaroval. Rusi oznámili, že jeho kozmická loď Luna-25 narazila na Mesiac. Bezpilotný pristávací modul sa zrútil po tom, čo sa dostal na nekontrolovanú obežnú dráhu. Kozmická loď sa v súčasnosti nachádza iba tri dni od svojho konečného cieľa, južného pólu Mesiaca. 

Ruská vesmírna agentúra Roskosmos v sobotu ohlásila "neštandardnú situáciu" na palube jej vesmírneho modulu Luna-25, ktorý by mal v pondelok pristáť na Mesiaci. TASR o tom informuje podľa agentúry AFP. K neštandardnej situácii došlo počas presunu sondy na predpripravenú obežnú dráhu optimálnu pre jej následné pristátie na Mesiaci. "Počas tejto operácie nastala na palube sondy abnormálna situácia, ktorá neumožnila vykonať manéver v súlade so stanovenými parametrami," uviedol Roskosmos. Bez ďalších podrobností dodal, že situáciu teraz analyzujú odborníci. Luna-25 dosiahla v stredu - po viac ako piatich dňoch letu - obežnú dráhu Mesiaca. Sonda počas obiehania hľadá ideálne miesto na pristátie. Podľa skoršieho vyhlásenia Roskosmos mala 21. augusta 2023 pristáť v blízkosti južného pólu Mesiaca.

Či najnovší incident jej plánované pristátie oddiali, nebolo bezprostredne známe. Luna-25 by mala na Mesiaci zotrvať rok. Jej úlohou bude odoberať vzorky, hľadať vodu na mesačnom povrchu, analyzovať mesačnú pôdu a vykonávať dlhodobý vedecký výskum. Misia má prispieť i k vývoju technológie pre tzv. mäkké pristátia.

Sondu Luna-25 s hmotnosťou približne 800 kilogramov vyniesla do vesmíru raketa Sojuz, ktorá odštartovala 11. augusta z kozmodrómu Vostočnyj na východe Ruska. Ide o prvú lunárnu misiu Ruska za takmer polstoročie. Predchádzajúca takáto misia Moskvy, s názvom Luna-24, sa konala ešte v roku 1976, keď bol Sovietsky zväz jedným z priekopníkov v objavovaní vesmíru. Na Mesiaci sa zatiaľ podarilo pristáť iba trom krajinám – Sovietskemu zväzu, Spojeným štátom a Číne. India a Rusko chcú byť prvými krajinami, ktorým sa podarí pristáť v oblasti málo preskúmaného južného pólu Mesiaca. Indická misia Čandraján-3 (Mesačná loď 3) odštartovala 14. júla a jej pokus o pristátie na Mesiaci sa očakáva okolo 23. augusta.

Rusko sa teraz snaží nadviazať na svoj dávny vesmírny program, ktorý bol v čase Sovietskeho zväzu priekopníckym, pričom do roku 2040 chce na Mesiaci zriadiť aj vesmírnu stanicu. Na projekte Luna-25 a ďalších obdobných misiích mala pôvodne s Moskvou spolupracovať aj Európska vesmírna agentúra (ESA). Po vlaňajšej invázii ruských vojsk na Ukrajinu však vyhlásila, že sa na týchto misiách s Ruskom podieľať nebude. Moskva sa v nich napriek tomu rozhodla pokračovať.