Rusko obvinilo Poľsko z rusofóbie a vnucovania vlastného pohľadu na históriu

Išlo o vylúčenie Ruskej federácie z realizácie projektu medzinárodného pamätného centra na mieste niekdajšieho tábora smrti v Sobibore, s ktorým prišli Poľsko, Izrael, Holandsko a Slovensko.

Podľa Moskvy sa Varšava usiluje zmenšiť úlohu, ktorú Sovietsky zväz a Červená armáda zohrali v druhej svetovej vojne. Koncentračný tábor Sobibor nacisti zlikvidovali po tom, čo tam v roku 1943 vypuklo povstanie sovietskych vojnových zajatcov pod velením Alexandra Pečerského.

Ruský rezort diplomacie pripomenul, že Moskva dostala v roku 2013 pozvanie do projektu iniciovaného štvoricou spomínaných krajín a vyjadrila pripravenosť na účasť a na významný finančný príspevok na jeho realizáciu.

Poľská strana podľa ruského stanoviska najskôr podmienila účasť Moskvy viacerými nekonzultovanými aspektmi, neskôr oficiálne oznámila, že sobiborské správne grémium na zasadaní v dňoch 12.-13. júna rozhodlo o pokračovaní projektu s pôvodnými účastníkmi.

"Domnievame sa, že toto rozhodnutie je z hľadiska historickej spravodlivosti nemorálne. Je nepopierateľné, že účasť Ruskej federácie v projekte je absolútne opodstatnená. Nezohľadnenie historických faktov je za hranicou racionálneho pochopenia, a to si medzinárodné spoločenstvo nesmie nevšimnúť," hovorí sa v stanovisku ruského rezortu.

V okolí sobiborskej železničnej stanice na okupovanom území Poľska fungoval od mája 1942 do októbra 1943 tábor smrti, v ktorom našlo podľa odhadov nacistov smrť 150 000 - 250 000 ľudí, zväčša deportovaných židov z bývalého Československa, Francúzska, Holandska, Nemecka, Poľska a Sovietskeho zväzu. O útek z tábora sa počas spomínaného povstania pokúsilo okolo 600 väzňov. Trom stovkám z nich vrátane Pečerského sa podarilo dostať cez mínové polia v okolí tábora, avšak väčšinu z nich v priebehu nasledujúcich dní zadržali a zavraždili nacisti podobne ako tých väzňov, ktorí sa k povstaniu nepripojili. Konca druhej svetovej vojny sa dožilo iba 53 zo sobiborských väzňov.