Ľudská pamäť je miesto úchvatné, stvorené, aby sa nezabudlo, poučilo a pri spomienke aj pousmialo, možno niekedy od dojatia i vyronilo tri a polovicu slzy.
Aj zásobáreň zážitkov minulých má ale isté obmedzenia, a ak by sa niekto spýtal, čo sme stvárali v určitom roku v istý, veľmi konkrétny deň s jasným dátumom, len ťažko by sme odpovedali. Pamätáme si najväčšmi veci, čo nás zmenili, čo sú natoľko výrazné, že neodišli bez pozdravu a zanechali na dušiach odtlačok. Pre Gretchen bude naveky živá skúsenosť z roku 1982, keď ju opustilo kedysi k nej tesne naklonené šťastie.
Nehoda
Stalo sa to náhle, ako sa podobné udalosti väčšinou udejú. Nikto nebol pripravený, pre nikoho nebol dôvod na úsmev. Jeden vodič sa opil a svojou nezdravou voľbou uškodil nielen sebe, ale zničil i ďalších, celkom nevinných ľudí. Gretchen sedela v aute s mamou, tvár jej žiarila spokojnosťou. Bodaj by aj nie, nechýbala jej krása, mala materiálne bohatstvo a atraktívny manžel by pre ňu strhol mesiac a slnko a priložil jej ich k nohám, ak by teda smel. Odrazu ale nastalo čosi strašné. Auto utrpelo náraz nekontrolovateľne sa prenieslo z jedného konca diaľnice na druhý, a keď sa už zdalo, že najhoršie časy pominuli, spustilo sa horiace peklo.
Kóma
Gretchenina matka zomrela ihneď, pomôcť sa jej nedalo.
Gretchen, tá prežila, čo viacerí označili za zázrak. Sedem týždňov sa uzamkla kdesi medzi životom a smrťou, v kóme sa rozhodovalo, aká budúcnosť jej bude nadelená. Prebudenie ju nečakalo príjemné, so znepokojením aj hrôzou zistila, že vzhľad, kedysi pôvabný a priťahujúci pohľady, je znetvorený.
V izolácii
Úlohy nemocničnej pacientky sa nestriasla ľahko, ale keď sa jej to napokon podarilo, celkom sa izolovala. V domácom prostredí strávila sedem rokov a ani raz sa to nepokúsila prekonať. Bolo to pre ňu priťažké, neznesiteľné.
Ako spoločník jej slúžila iba televízia, vďaka čomu okúsila vtedy, keď by to najmenej predpokladala, niečo nebeské. Objavila program, na ktorom sa vysielali kázne slávneho, možno najslávnejšieho kazateľa vôbec, menom Billy Graham. Jeho posolstvo o Bohu ju zasiahlo tak, že Mu v tichosti povedala áno.
Konečne
Nasledovanie Boha prebiehalo najskôr nenápadne, On ju postupne liečil, kúsok po kúsku odlupoval strach. Až konečne, po dlhých rokoch, naozaj opustila dom. Príčinu mala vznešenú, odovzdala sa službe v rehabilitačnom centre, kde zistila, že jej bolesť ju približuje k bolestiam cudzích a že si získava dôveru aj nedôverčivých.
Kedykoľvek ju ktosi zazrel, videl, ako široko sa usmieva, čo, prirodzene, vyvolávalo zvedavé otázky.
„Ty si šťastná, Gretchen," hovorievali jej.
A ona prikývla, ešte viac sa usmiala.
„Áno, to som. Každé ráno totiž vstávam s vedomím, že nič nie je náhoda. Boh má všetko v rukách."
Mohlo by vás zaujímať: Ťažké kresťanské otázky: Je Boh proti sexu?
Je to veru tak, Boh si poradí s čímkoľvek. Navštevuje nás na lôžkach, ujíma sa nás vo väzeniach, drží naše ruky, keď sme osamelí, rozdáva radosť uprostred súžení, dotýka sa nás, keď sme v ústraní. Ako by sa Ho dalo neobdivovať?
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies