Premiérové vzácne kovy pod piatimi kruhmi spôsobili zemetrasenie, v konkurencii možno aj zdesenie s otázkou, kde sa nabrala toľká drzosť. Po štyroch rokoch by bolo priodvážne tvrdiť, že sa unikátny záber podarí zopakovať, no bolo by aj bláznovstvom ho vopred vylučovať. Pred Vancouverom by sa určite na každého hľadelo ako na nereálneho rojka, keby skloňoval tri medaily, teraz by ulahodila aj jedna.
Jedenásť možností v 11 pretekoch sa núkajú v Soči. Aké mená si vyhradia piedestál, možno tušiť, no nie spoľahlivo vyrieknuť. Olympijská prax presviedča, že aj keď favoritom občas ruže zakvitli, popri nich sa presadili klasickí outsideri. Vo všetkých výpravách sa mimoriadna pozornosť sústredí na víkendové šprinty, úvodnú disciplínu, ktorá je síce sama sebe pánom, no podpíše sa priamo na stíhačke a na diaľku aj na preteky s hromadným štartom, kam sa treba niektorým kvalifikovať.
V tejto sezóne si svetový biatlon užil nestáleho počasia, najmä v spojitosti vetrom, hmlou, aj dažďom a napokon i snehom. O slovo sa prihlási stres, prekvapenia menšie a asi aj šokujúce, aj o tom bude biatlonová mozaika. Jedno je isté, slovenský biatlon sa úspechom brániť nebude, vystríha sa prehnanému optimizmu a radšej si zveľaďuje reálny optimizmus. Pred štyrmi rokmi bol v kresle prezidenta zväzu a aj trénerom Kuzminovej a Hurajta Juraj Sanitra, dnes už 'len' strelecký kouč Anastasie Kuzminovej. Na prahu Vancouveru, ešte netušiac, aký výsledkový blahobyt prinesie, vyhlásil: "Chceme medailu, nikomu nič nezastierame, sme realisti a nie zbabelci, presne odhadujeme, čo si môžeme dovoliť." Podobne sa teraz vyjadruje nielen on, ale aj terajší šéf SZB Ján Hyža. "V Soči budú úplne iné preteky, s obrovským tlakom. Kuzminová i Gereková mieria vysoko, do svojich plánov zaradili medailový cieľ na olympiáde. My sme na zväze urobili všetko, aby slovenský biatlon v Soči uspel. Veľa nádejí vkladáme aj do štafiet a veríme, že všetka naša námaha sa zúročí."
Noví tréneri Manfred Geyer (muži), Josef Obereracher (ženy), nový realizačný tím, zdokonalené technické zázemie presviedčajú Jána Hyžu, že si mantinely vo výsledkoch slovenský biatlon stavať nemusí. Autonómne pracoval tím Kuzminovej, čiastočne aj Jany Gerekovej, forma, predovšetkým strelecká, sa zdvihla u Pavla Hurajta. V sezóne by sa zišla hlavne väčšia ustálenosť formy, no v Soči sa všetko vymaže a olympijské výsledky budú vyčnievať nad všetky doterajšie.
Pred ZOH určuje okruh favoritov najreálnejšie aktuálne poradie v SP, no málokto z neho zmúdrel. Najviac sa skloňovalo meno Češky Soukalovej, ktorú na čele poradia SP vystriedali pred ZOH Nórka Bergerová, Bielouruska Domračevová i Fínka Mäkäräinenová. Bergerová však túto zimu len raz zvíťazila, na rozdiel od troch triumfov Soukalovej, dvoch Domračevovej, ani jedným sa neovenčila Mäkäräinenová. Jedenásta priečka Kuzminovej a len jeden prienik na medailový stupeň hneď v úvodných pretekoch sezóny veľa neznamená. Treba si len pripomenúť, že pred štyrmi rokmi jej patrilo pred ZOH 28. miesto s vysvetlením, že nabrala menej bodov v SP hlavne preto, že po novoročnej operácii dvoch zlomených záprstných kostičiek sa pred ňou vynorila iná priorita, vyliečiť sa a na ZOH štartovať v plnej sile.
Medzi mužmi sa zdá byť Francúz Martin Fourcade jasným favoritom, zdobia ho štyri víťazstvá v sezóne a aj najmenej výkyvov. Pozor však na Nóra Svendsena taktiež so štyrmi triumfami, no výlučne v novom roku. Úctu si zaslúži v okruhu favoritov aj šesťnásobný olympijský víťaz 39-ročný Nór Björndalen. Svojou úžasnou vôľou eliminuje vek a párkrát naznačil, že mu z biatlonového génia máločo ubudlo. Najlepší slovenský muž v priebežnom hodnotení SP na 63. mieste Pavol Hurajt s maximom 23. miesta sa nemá o čo výraznejšie oprieť. Pred štyrmi rokmi pred ZOH figuroval na 39. priečke, skúsenosti sú však na nezaplatenie, a tak opäť platí jeho okrídlená veta, "ak zastrieľam a zabehnem, bude dobre aj v tejto mojej poslednej sezóne v kariére."
Spomienky na Vancouver príjemne hrejú na duši. V individuálnych pretekoch žiarila dnes už nečinná Nemka Neunerová s dvoma zlatými a jedným striebrom, po nej hneď Anastasia Kuzminová so zlatom a striebrom, jedným zlatom sa ovenčila Nórka Bergerová. Medzi mužmi mal Vancouver štyroch rôznych víťazov, Svendsena, Francúza Jaya, Švéda Ferryho a Rusa Ustiugova.
Pred ôsmimi rokmi na ZOH v Turíne sa v individuálnych disciplínach zrodili štyri olympijské víťazky (Išmuratovová, Baverelová-Robertová, Wilhelmová, Olofssonová), medzi mužmi žal slávu Nemec Greis s tromi zlatými, z toho jedným štafetovým, pridal sa zlatý stíhač Francúz Defrasne a nemecký šprintér Fischer. Najvýraznejším olympijským hrdinom sa však stal v Salt Lake City'2002 Ole Einar Björndalen, ktorého štyri zlaté (vrátane štafetového) nastavili strop absolútnej úspešnosti a zopakovať ho by sa považovalo za veľký zázrak, aj keď odvtedy už pribudli do programu ďalšie dve disiciplíny.
Aklimatizácia pred štyrmi rokmi vo Vancouveri bola pre slovenský biatlon prvou vážnejšou prekážkou. Aj keď sa teraz Soči javí priaznivejšie, nadmorská výška pretekov nad 1400 m metrov by mohla narobiť problémy. Aby sa na ňu navyklo, pomohli výškové pobyty, pred ZOH v Ridnaune a Anterselve. Počasie by mohlo byť druhým strašiakom a v tomto sa slovenský tím spoľahne na servis a skúsenosti pri príprave lyží.
Od Lillehammeru'94 až po Vancouver'10, na každej olympiáde sa podarilo slovenskému biatlonu čímsi milo prekvapiť. V Lillehammeri 6. Halinárová (15 km), v Nagane 4. Mihoková, 7. Halinárová, 9. Murínová (všetko šprint), navyše 4. štafeta žien, v Salt Lake City 9. Halinárová (15 km), 5. štafeta žien, v Turíne 5. Marek Matiaško (20 km), vo Vancouvri záber troch medailí, zlatej (šprint) a striebornej (stíhacie) Kuzminovej, 8. v masse, bronzového Hurajta (mass), navyše 5. (20 km) a 9. (šprint). Na minimálne top desiatku myslia v slovenskej výprave v Soči minimálne traja.
"S výkyvmi rátame, možno zaprší, zafúka, aj ortuť teplomera môže hlboko klesnúť," predpovedá Kuzminová. "Ťažko prognózovať, pod výkon sa podpíše viacero okolností. Vieme všetko o trati, jej náročnosti, o tom, že každý zabojuje do posledného dychu a búšenie srdca vo vysokej nadmorskej výške narastie. V olympijske atmosfére budeme dlho a aj regerácii musíme venovať veľkú starostlivosť."
Pre Pavla Hurajta, bronzového olympionika vo Vancouveri, táto sezóna nesie označenie posledná v kariére. "Vydolovať zo seba sily a nájsť motiváciu nebolo jednoduché. Už som sa nespoliehal ako predtým len sám na seba, teraz mi pomohli spoločné sústredenia. Ukončenie kariéru si žiada aj pekný výsledok."
Želanie je jasné, naskočiť na vlak radosti už od prvých pretekov. Tréner Juraj Sanitra: "Ja som optimista, no vždy vychádzam z nejakej reality, práce, ktorú máme za sebou. Urobili sme veľký kus práce, príprava bola kvalitná, aj tréningové zámery sme poplnili. Intenzívne sme sa venovali nedostatkom, ktoré sa prejavili predtým a ja mám z toho dobrý pocit. Vyhli sme sa experimentovaniu, psychológia i technika streľby boli dôležité, aj strieľanie vo vysokej tepovej frekvencii. Pred samotnými pretekmi bude veľmi dôležité detailné vyladenie formy a aj v tomto máme dostatok skúseností."
V historickom zrkadlení sa bude prvýkrát na ZOH bojovať o 11 medailových kolekcií. Pred ôsmimi rokmi pribudli preteky s hromadným štartom a na čas uzavreli biatlonový program, ktorý opäť podrástol po tom, čo sa jeho súčasťou stali v Soči miešané preteky štafiet. Počas 54-ročnej olympijskej histórie sa biatlonisti vo svojich disciplínach doslova nafúkli. Začínali s jednou mužskou vytrvalostnou v americkom Squaw Valley a dopracovali sa až k jedenástke, keď ženy sa stali súčasťou piatich kruhov len v roku 1992 vo francúzskom Albertville. Teraz v Soči si vyhradil biatlon pre seba časové rozpätie od 8. do 22. februára, začína sa mužským šprintom, končí mužskými štafetami, s tromi dňami oddychovými dňami 12., 15., 18. a 20. feburára. Na rozdiel od Vancouveru, keď kumulovali v jednom dni obe stíhačky, vytrvalostné preteky i preteky s hromadným štartom, sa teraz pozornosť sústredí vždy na jedny, samozrejme so sprievodným javom, že sa celý program natiahol až do 15 dní, vrátane oddychových.
Horské centrum pod kaukazskými velikánmi Červená Poľana je z iného sveta ako prímorské Soči a aj biatlonový komplex nad Červenou Poľanou s názvom Laura si vyslúžil rôzne veľkolepé prívlastky. O prvý zázrak sa už postaral, vyrástol ako huby po daždi a od generálky v minulej zime nadobudol viac vrstiev impozantného mejkapu. Multifunkčnú budova, srdce areálu, a gigantickú betónovú stenu za strelnicou zamiesili ruské ruky do pre nich typickej ohromujúcej krásy. Niektorí si ho zamilujú, iní možno znenávidia, ak na olympiáde pohoria. Slovenský biatlon na Whistler, kde pred štyrmi rokmi žal medailové úspechy, už nikdy nedá dopustiť, po ZOH v Soči by zasa Krasnuju Poľanu najradšej ani neprekladal a premenoval by ju na krásnu pre každého, kto v nej štartoval.
Autor: Redakcia Netky
