BRATISLAVA - Minister životného prostredia László Sólymos (Most-Híd) je sklamaný z rozhodnutia amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý rozhodol o odstúpení USA od Parížskej dohody o zmene klímy. Sólymos považuje zmenu klímy za dôležitú globálnu otázku, ktorá sa týka každého z nás. Na ťahu je teraz podľa neho Európska únia, ktorá sa musí byť spolu s Čínou a Indiou lídrom svetového spoločenstva v boji proti klimatickej zmene.
„Rozhodnutie prezidenta Trumpa považujem za sebecké a som z neho veľmi sklamaný. Ukázalo sa, že ekonomické záujmy v tomto prípade prevážili nad racionálnymi a odbornými argumentmi, na ktorých bola Parížska dohoda postavená,“ reagoval na Trumpov krok minister životného prostredia László Sólymos.
Odstúpenie podľa neho znamená krok späť v boji proti klimatickej zmene. Zároveň vyjadril súhlas s tvrdením generálneho tajomníka OSN Antónia Guterresa o tom, že zmena klímy je nepopierateľná a nezadržateľná a že riešenie klimatických zmien nám ponúka len možnosti, ktoré nemajú alternatívu. „Bez stávky na ekologické riešenia nás čaká šedivá budúcnosť,“ zacitoval slová šéfa OSN.
Sólymos považuje teóriu Trumpovej administratívy o tom, že regulácia v oblasti pôsobenia niektorých firiem znečisťujúcich ovzdušie poškodzuje americkú ekonomiku za nesprávnu. „Žijeme v dobe, kedy sú dôkazy o tom, ktoré faktory majú vplyv na globálne otepľovanie nezvratné. Zmena klímy je dôležitou otázkou a týka sa každého z nás,“ doplnil minister. Ako ďalej dodal, po odstúpení USA od dohody leží teraz väčší diel zodpovednosti na Európskej únii, ktorá musí viesť spolu s Čínou a Indiou proces plnenia záväzkov, ku ktorým sa v Parížskej dohode zaviazali a reálne začať bojovať proti klimatickej zmene.
Na Trumpove rozhodnutie reagoval aj slovenský prezident Andrej Kiska. „Smutný deň pre našu planétu. Úsilie o riešenie klimatických zmien nie je otázkou politického názoru, ale základnou zodpovednosťou,“ tweetol Kiska.
Parížska dohoda bola prijatá 12. decembra 2015 konsenzom 196 strán Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy. V rokovaniach aj Slovensko zohralo významnú úlohu. Nasledovali národné ratifikačné procesy. Cieľom dohody je obmedziť rast globálnej teploty do konca storočia o maximálne 2 °C a podľa možnosti významne pod túto hodnotu, len o 1,5 °C v porovnaní s predindustriálnym obdobím. V druhej polovici 21. storočia by sa mala dosiahnuť uhlíková neutralita, teda by sa malo vypustiť len toľko emisií skleníkových plynov, koľko ekosystémy dokážu zachytiť.
Na Trumpove rozhodnutie reagovali aj svetoví lídri. Nemecko, Francúzsko a Taliansko Trumpovi odkázali, že Parížska dohoda sa otvárať nebude. Biznismen, vizionár a šéf Tesly a spoločnosti SpaceX Elon Musk už oznámil, že odchádza z prezidentových poradných orgánov. Macron vo svojom vyhlásení v angličtine tiež opakovane vyzval amerických vedcov, aby prišli z USA do Francúzska a parafrázoval Trumpov predvolebný slogan - „Urobme našu planétu opäť veľkou,“ povedal do vyhlásení. Prvý podpredseda Európskej Komisie Frans Timmermans uviedol, že je ešte viac odhodlaný bojovať proti klimatickým zmenám. Myslí si, že je to príležitosť pre Európu, aby bola v tomto boji lídrom.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies