Storočná bývalá učiteľka odkazuje Slovákom: Buďte národne hrdí

Novoročný vinš tejto na svoj úctyhodný vek čipernej a kultivovanej panej je nasledovný: "Predovšetkým, aby si čo najviac Slovákov našlo prácu. Aby nebola nezamestnanosť, aby mali krásnych, zdravých potomkov a aby ich vychovali v národnom povedomí, to nám chýba – národná hrdosť."

Pani Barátová, ktorá doteraz každý deň lúšti jednu krížovku, píše si každý deň denník a hrá náročnú hru Scrabble, štopká deravé ponožky a háčkuje, tak odkazuje mladým, aby "s láskou pristupovali ku všetkému, lebo láska hory prenáša". A jej krédom je báseň Andreja Plávku zo zbierky Kosodrevie.

Storočná dáma vychovala tri dcéry, má štyri vnučky, troch vnukov, päť pravnučiek a šesť pravnukov. Jej potomkovia žijú od Slovenska cez Česko, Belgicko až po USA. Jej životným krédom bola podľa jej slov vždy "čestnosť a spravodlivosť, náročnosť voči sebe a dôslednosť pri vyžadovaní plnenia povinností svojich žiakov". Ako uviedla pre TASR, "milovala svoje povolanie a keby sa znova narodila, chcela by byť opäť učiteľkou".

Denne sa stravuje pravidelne päťkrát a neodoprie si pohárik dobrého bieleho vínka, čo nevynechala ani počas tohtoročných sviatkov.

"Za svoju dlhovekosť vďačím predovšetkým Pánu Bohu a mojim drahým deťom, ktoré ma s láskou opatrujú. Ďalej tomu, že celý život som pracovala - tak psychicky, ako aj fyzicky. Veľkou oporou mi bol môj manžel, s ktorým som žila v láske a porozumení 53 rokov. Pravidelne som cvičila, pracovala v záhradke, dom som si udržiavala, a to až do 95 rokov svojho života. Starí ľudia nech sa neboja práce, pretože pohyb ich drží pri živote a nech robia všetko s láskou, ja totiž nepoznám závisť, nenávisť a kto mi ublížil, tak veľmi rýchlo som na to zabudla a naopak, spomenula som si na to dobré. Základom bola taktiež striedma a zdravá strava. Do siedmich rokov som bývala u svojich starých rodičov a oni mali kravičky a každý deň som ráno pila ešte teplé mliečko, keď ho babička nadojila. A to bola vojna, veď som sa narodila v roku 1915 a bola som veľmi dobre stravovaná a nie na nejakých maškrtách, ale na zdravej sedliackej strave. Taktiež doteraz jem veľa ovocia, pomarančov, hrušiek, jabĺk, mandarínok a stravujem sa pravidelne päťkrát denne," zdôraznila pani, ktorá doteraz bez problémov spamäti odrecituje básne Andreja Sládkoviča, Sama Chalupku, Andreja Plávku, Pavla O. Hviezdoslava, Janka Kráľa, Ľudmily Podjavorinskej, Martina Rázusa a iných.

Elena Barátová – Lányová sa narodila 17. apríla 1915 na Starej Turej. V roku 1939 získala titul odborná učiteľka na aprobáciu slovenčina, zemepis, dejepis. Ako učiteľka pôsobila 40 rokov na školách v Novom Meste nad Váhom a vychovala niekoľko generácií žiakov, z ktorých vyrástli úspešní akademickí umelci, primári, či regionálni politici a iní.

Svoje tohtoročné, v poradí už 101. vianočné sviatky, prežila u svojej dcéry Daniely a svojho zaťa Štefana.