Strážcovia prírody potrebujú právnu ochranu

Podľa neho je súčasný návrh novely zákona o ochrane prírody a krajiny poslancov Martina Fecka, Jána Mičovského (obaja OĽaNO) a Mikuláša Hubu (nezaradený) zbytočný a ochranu prírody na Slovensku nezlepší. Poslanci v rámci novely navrhujú napríklad nový typ stráže prírody, a to Stráž prírody SR, ktorú členia na dobrovoľnú a profesionálnu. Členom Stráže prírody taktiež navrhujú vrátiť možnosť nosenia rovnošaty a tiež rozšíriť ich kompetencie napríklad pri kontrole vozidiel, u užívateľov ktorých je podozrenie z odchytu chránenej zveri, pri kontrole skládok odpadov alebo kontrole vypaľovania trávnatých porastov. Od novely si poslanci sľubujú nielen zlepšenie postavenia strážcov prírody a odstránenie problémov z praxe, ktoré zhoršujú výkon ich činnosti, ale predovšetkým zlepšenie celkovej ochrany prírody a krajiny na území Slovenska.

"Keby si tí ľudia dali tú námahu a prečítali si zákon o ochrane krajiny a prírody vedeli by, že stráž prírody na dobrovoľnú a profesionálnu je rozdelená zákonom už roky, takže o toto sa snažiť nemusia," povedal Kušš. "Vedeli by tiež, že rovnošatu zákon zrušil len pre dobrovoľných strážcov". Rovnako by podľa Kušša mali vedieť, že dobrovoľný strážca má aj teraz právo kontrolovať a zastaviť vozidlo, ak má podozrenie, že sa v ňom nachádza chránený živočích alebo rastlina, má právo zabaviť vec, ktorou bol páchaný priestupok alebo trestný čin, má pravo nazerať do dokladov, požadovať vysvetlenia, zadržať osobu alebo použiť donucovacie prostriedky. "Ak by mala stráž prírody skutočne efektívne fungovať, bolo by skôr potrebné časť týchto ľudí presunúť pod ministerstvo vnútra ako ozbrojenú zložku na vynútenie práva," povedal Kušš. Podľa neho sa dobrovoľní strážcovia môžu neraz dostať pri výkone svojej práce napríklad do konfliktov, aj fyzických, pričom v tejto situácii nemajú nijako predpísané, ako majú postupovať, čo si môžu dovoliť a čo nie. Problém podľa Kušša býva aj na strane štátu, ktorý dobrovoľným strážcom ich povolanie neuľahčuje. "Ak narazím na nelegálne ohnisko v druhom stupni ochrany, nemôžem urobiť kvázi nič, lebo v zákone sa na to zabudlo. Ak chytím motorkárov, ktorí sa dopustia trestného činu vjazdom na chránené územie, prokurátor to preklasifikuje na priestupok, dá im 20 eur pokutu a chlapci sa mi na druhy deň smejú do tváre a vozia sa ďalej". Dobrovoľní strážcovia sú pritom podľa Kušša najefektívnejšou silou pri praktickej ochrane prírody. Profesionálni strážcovia podľa neho dnes slúžia na správach Chránených krajinných oblastí ako upratovačky, zakladači dokumentov, umývači áut a úradníci, ktorí vypĺňajú nezmyselné formuláre o ničom. "Do terénu sa títo ľudia dostávajú v priebehu roka viac menej zázrakom a aj to len na to aby nanajvýš vymenili niekde na stĺpe vyblednutú nálepku so štátnym znakom. "Pracovnú dobu majú do 14:00 a cez víkend a po pracovnej dobe majú zakázané pracovať, lebo zamestnávateľ nemá na príplatky," zdôraznil Kušš.

Podľa Kušša navrátenie uniforiem pre dobrovoľných strážcov nie je zlý nápad. "Ťažko sa niečo vysvetľuje verejnosti z pozície zákona a verejného činiteľa, keď vyzeráte ako handrár a každý inak, povedal Kušš s tým, že uniforma by mala vyzerať tak, aby budila na verejnosti rešpekt.