Takmer polovica Slovákov má vplyvom koronakrízy menší príjem

Aké domácnosti to zasiahlo najviac?
Pre koronakrízu prišli o svoj príjem najmä tí, ktorí pochádzajú z nízkopríjmových domácností.

"Koronakríza najťažšie dopadá na tie domácnosti, ktoré mali už pred samotnou krízou hlbšie do vrecka. Často ide o ľudí, ktorí pracovali, alebo pracujú v menej kvalifikovaných profesiách, s čím súvisí aj ich nižší príjem," vysvetľuje sociológ a riaditeľ agentúry Focus Martin Slosiarik. Tieto domácnosti sa tak podľa neho dostávajú do začarovaného kruhu finančných problémov.

Niektorí šetria, iní zase nie 
Pozitívnou správou podľa Slosiarika je, že viac ako dve tretiny Slovákov vo veku od 18 do 60 rokov disponujú finančnou rezervou.

"Slováci sú napriek aktuálnej nepriaznivej situácii finančne zodpovední a väčšina z nich myslí aj na horšie časy. Pätnásť percent opýtaných si dokonca dokázalo ušetriť peniaze vo výške viac ako šiestich mesačných platov. Pri dlhodobejších krízach však finančná rezerva na pár mesiacov nemusí byť dostatočná a treba viac myslieť aj na nepredvídateľné okolnosti," hovorí generálny riaditeľ mBank Slovensko Robert Chrištof. Na druhej strane, až približne jedna tretina ľudí nemá odloženú žiadnu finančnú rezervu.

Pre koronakrízu zmenila svoje finančné správanie viac ako polovica Slovákov. Až 37 % opýtaných znížilo svoje výdavky a začalo míňať menej. Pravidelne sporiť si začalo 15 % respondentov a ďalších 5 % začalo investovať vo fondoch. Ľudia obmedzili svoje výdavky aj inými spôsobmi. Napríklad zrušili nejaký typ poistenia, alebo požiadali svoju banku o odklad splátok.

Respondenti
Reprezentatívny kvantitatívny online prieskum agentúry Focus pre mBank sa uskutočnil v novembri 2020 medzi online populáciou SR vo veku od 18 do 60 rokov.