Odborníci z amerického Národného úradu pre letectvo a kozmonautiku (NASA) už deväť rokov monitorujú ľadovce pomocou leteckých snímok v rámci operácie IceBridge.
Teraz sa im u Antarktického polostrova podarilo zachytiť pozoruhodný útvar, nízky ľadový kváder dlhý cez jeden a pol kilometra.
Nedávno sa zrejme odlomil od "umierajúceho" ľadovca Larsen C, ktorý je súčasťou antarktickej pevniny. Zábery boli nadobudnuté počas letu IceBridge.
Ide o letecký prieskum polárneho ľadu našej planéty. Cieľom je poskytnúť pohľad na ľad, ktorý tvorí Arktídu a Antarktídu, a porovnávať, ako sa v priebehu času mení jeho rozloha. Rokmi sa podľa agentúry Reuters konajú od marca do mája najmä nad Grónskom a od októbra do novembra práve nad najjužnejším svetadielom.
Lietadlo Lockheed C-130 Hercules, ktorý NASA tiež využíva pre svoje monitorovanie zemského ľadu. Zdroj: Wikipedia
"Ostré uhly a plochý povrch u novo objaveného kusu ľadu sú kľúčovými indikátormi, ktoré pochádzajú z pomerne nedávnej udalosti topenia sa väčšieho ľadovca," uviedla vesmírna agentúra na svojom Twitteri.
Kilometer a pol dlhý precízny útvar
V rozhovore pre server LiveScience glaciologička Kelly Bruntová z NASA odhadla dĺžku aktuálneho zaujímavého ľadovca na niečo cez kilometer a pol, následne stručne vysvetlila, ako ľadovce vznikajú. Pozoruhodná dlhá ľadová platňa zachytená pri vedeckom projekte.
From yesterday's #IceBridge flight: A tabular iceberg can be seen on the right, floating among sea ice just off of the Larsen C ice shelf. The iceberg's sharp angles and flat surface indicate that it probably recently calved from the ice shelf. pic.twitter.com/XhgTrf642Z
— NASA ICE (@NASA_ICE) October 17, 2018
"Poznáme dva základné typy ľadovcov: jednak také, ktoré si môžeme predstaviť v súvislosti s potopením Titanicu. Týčia sa viac do výšky, majú nepravidelný hranolovitý až ihlanovitý tvar, značnú časť majú aj pod hladinou. A potom máme čosi, čomu môžeme hovoriť doskovitý ľad, čo je práve to, o čom sa bavíme. Vzniká z väčšej masy podobne, ako sa odlomí napríklad necht, keď rastie príliš dlho. Preto tie ostré hrany," opísala.
Nejde však o jediný, na pohľad zaujímavý ľadový kus, ktorý misia zachytila v uplynulých dňoch. Za pozornosť stojí aj jeden trojuholníkový, plávajúci medzi menšími kryhami vo Weddellovom mori.
From yesterday's #IceBridge flight:Triangular iceberg surrounded by many different types of sea ice, off the Larsen ice shelf in the Weddell Sea. In the open water, grease ice is forming. pic.twitter.com/L4WB36bV5H
— NASA ICE (@NASA_ICE) October 19, 2018
"Rodič" vyššie zmieňovanej placatej a hranatej kryhy, Larsen C (pôvodne jeden z najväčších zaznamenaných ľadovcov), vedci pozorne sledujú už dlho, upozornil magazín Newsweek.
Minulý rok sa totiž od neho - a teda aj od Antarktídy - odlomila 7-krát väčšia časť ako Berlín. Vyvolalo to obavy, že čoskoro zanikne podobne ako predtým Larsen A aj B.
VIDEO Od Antarktídy sa oddelil gigantický kus ľadu, je 7-krát väčší ako Berlín
Vedci od minuloroččného oddelenia očakávali neustále sa predlžujúcu prasklinu v pobrežnej časti zaľadnenia označovaného ako Larsen C intenzívne skúmali predchádzajúcich desať rokov.
Spojenie dvoch misií
Samotný projekt IceBridge nie je jediný takto ľadovcová zameraný. V polovici septembra bol vypustený satelit ICES-2, ktorého úlohou je merať vrstvy ľadu na Zemi. Nadväzuje na pôsobenie družice ICES-1, ktorá prestala fungovať roka 2009, v porovnaní s ňou má zbierať 250-krát viac údajov.
A práve operácie IceBridge a ICESat2 spojili v októbri sily k prieskumu Antarktídy. Počas piatich týždňov letov má IceBridge viacmenej kopírovať obežnej dráhy ICES-2, aby išlo porovnať výsledky ich meraní.
From yesterday's #IceBridge flight: Sea ice floes and open water in the Bellingshausen Sea at the edge of the Veneable Ice Shelf. pic.twitter.com/DU9R2jNimP
— NASA ICE (@NASA_ICE) October 23, 2018
Vďaka družicu sa všeobecne majú prehĺbiť znalosti o ľadu pokrývajúcim Grónsko a Antarktídu a o tom, ako prispieva jeho topenie ku stúpanie hladiny oceánov. Bude merať aj vrcholky stromov, snehovú pokrývku a výšku hladiny riek. Pomôcť by to mohlo pri určovaní množstva CO2 v lesoch či plánovaní opatrení proti povodniam, suchu a požiarom.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies