V Bratislave bola zvýšená koncentrácia ozónu, neporušila však európske pravidlá

Podľa občianskeho združenia Za čisté ovzdušie na túto situáciu štátne orgány nezareagovali dostatočne a neinformovali občanov o zdravotných dopadoch. Envirorezort cez svojho hovorcu Tomáša Ferenčáka reagoval, že koncentrácia ozónu nepresiahla cieľové hodnoty definované európskou legislatívou.

"Maximálne denné 8-hodinové priemery prekročili hodnotu 120 µg/m3. No cieľová hodnota pre ozón na ochranu ľudského zdravia je európskou legislatívou zadefinovaná tak, že uvedený priemer nemá prekročiť hodnotu 120 µg/m3 viac ako 25 dní za kalendárny rok v priemere troch rokov," vysvetlil Ferenčák.

Aktivisti uvádzajú, že v Bratislave bol jeden deň v tomto týždni osemhodinový priemer ozónu (v čase medzi 14 h. a 21 h.) 148 µg/m3. Ďalšie dva dni sa pohyboval okolo 130 µg/m3. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) pritom odporúča, aby hodnoty ozónu nepresahovali 100 µg/m3.

Podľa Ferenčáka ministerstvo kladie na informovanie obyvateľov veľký dôraz. "Nakoniec preto aj zmenilo legislatívu, vďaka ktorej sa práve informovanosť o smogových udalostiach výrazne zvýšila. Napríklad o smogových udalostiach musia zo zákona informovať aj verejnoprávne média. Na druhej strane však pri vyhlasovaní smogových udalostí rešpektuje cieľové hodnoty zadefinované európskou legislatívou," povedal.

Zvýšené hodnoty sa objavili na stránke SHMÚ, smogovú situáciu však meteorológovia nevyhlásili. "Oznámenie o vzniku smogovej situácie nasleduje pri ozóne po prekročení informačného prahu 180 µg/m3 vyjadreného ako jednohodinový priemer," píšu meteorológovia na svojej stránke. Na rozdiel od WHO a EÚ sa teda výstražný systém SHMÚ orientuje podľa jednohodinového, nie osemhodinového priemeru.

Podľa aktivistov majú o znečistení informovať najmä okresné úrady a obce. "Ľudia majú právo vedieť, čo dýchajú, aké má znečistenie ovzdušia nejakou látkou zdravotné dôsledky, aj čo môžu spraviť pre to, aby neprispievali k zhoršovaniu stavu," myslí si Dana Mareková z iniciatívy Za čisté ovzdušie. Podľa nej sa Bratislava schválením materiálu Akčný plán adaptácie na nepriaznivé dôsledky klímy a ďalších strategických dokumentov zaviazala realizovať opatrenia s pozitívnym dopadom na zdravie obyvateľov, do čoho spadá aj informovanie o zvýšených hodnotách ozónu.

Prízemný ozón vzniká chemickou reakciou slnečného žiarenia, oxidov dusíka a prchavých organických zlúčením v atmosfére. Je považovaný za jednu z látok, ktoré najvýznamnejšie vplývajú na ľudské zdravie. Podľa WHO nie je možné stanoviť skutočne bezpečný prah, pod ktorým by prízemný ozón nepredstavoval zdravotné riziko. Štúdie tejto organizácie uvádzajú zvýšenú dennú úmrtnosť o 0,3 – 0,5 percenta na každých 10 µg/m zvýšenej koncentrácie ozónu.