V stredu uplynie 70. rokov od konca 2. svetovej vojny

Hoci v hlavnom veliteľstve sovietskych vojsk v nemeckom Karlshorste na predmestí Berlína podpísali dokument o bezpodmienečnej kapitulácii hitlerovského Nemecka 8. mája 1945, čo znamenalo koniec druhej svetovej vojny v Európe, definitívny koniec najkrvavejšieho konfliktu v dejinách ľudstva nastal až 2. septembra 1945, kedy bola v Tokijskom zálive na americkej lodi Missouri podpísaná japonská kapitulácia. Predchádzalo jej zvrhnutie dvoch atómových bômb, ktoré Američania zhodili v auguste 1945 na japonské mestá Hirošima a Nagasaki.

Druhá svetová vojna sa začala 1. septembra 1939 útokom Nemecka na Poľsko. K Hitlerovmu Nemecku sa pridalo Taliansko a neskôr aj Japonsko. Proti takzvanej Osi sa združili spojenci - Veľká Británia, Francúzsko, Sovietsky zväz, USA a ďalšie krajiny. Odhaduje sa, že v 2. svetovej vojne zahynulo viac ako 50 miliónov ľudí, podľa niektorých zdrojov dokonca viac ako 70 miliónov ľudí. Milióny ľudí utrpelo zranenia a materiálne škody boli nevyčísliteľné. Príčinou vzniku vojnového konfliktu, počas ktorého sa bojovalo v Európe, Ázii i Afrike a do bojov sa zapojili aj občania Spojených štátov amerických, Kanady, Austrálie a ďalších krajín, boli podľa historikov predovšetkým dôsledky Versaillskej zmluvy, uzatvorenej po 1. svetovej vojne, hospodárska kríza na prelome 20. a 30. rokov a nástup nacizmu v Nemecku.

Po rozpútaní vojny v septembri 1939 v Poľsku nacistické Nemecko, ku ktorému sa pridalo Taliansko, v roku 1940 postupne obsadzovalo Dánsko, Nórsko, Luxembursko, Belgicko, Holandsko, Francúzsko, Grécko a ďalšie krajiny Európy a v roku 1941 uskutočnilo inváziu do Afriky a na Balkán. V júni 1941 zaútočilo Nemecko na ZSSR a po napadnutí americkej námornej základne Pearl Harbor Japonskom v decembri 1941 vstúpili do vojny aj Spojené štáty americké.
Druhá svetová vojna trvala šesť rokov a okrem veľkých strát na ľudských životoch a materiálnych škôd spôsobila aj historické zmeny v dejinách sveta. Rokovania o novom povojnovom rozdelení Európy priniesli vznik takzvanej železnej opony, ktorá starý kontinent rozdelila na viac ako 40 rokov. Nemecko bolo rozdelené do štyroch častí. Zo západných sektorov, ktorých správu si rozdelili Spojené štáty americké, Veľká Británia a Francúzsko, vznikla v roku 1949 Nemecká spolková republika, zatiaľ čo zo sovietskeho sektora sa stala Nemecká demokratická republika. Krajina sa opäť zjednotila až v roku 1990.
Slovenská republika, vyhlásená 14. marca 1939, na ktorej čele stál prezident Jozef Tiso, stála na začiatku 2. svetovej vojny na strane hitlerovského Nemecka. Zaradenie Slovenska k víťazným krajinám 2. svetovej vojny ovplyvnilo predovšetkým Slovenské národné povstanie (SNP), ktoré vypuklo 29. augusta 1944. Po vojne sa Slovensko stalo súčasťou obnoveného československého štátu.