V USA budú v utorok parlamentné voľby, republikáni usilujú o väčšinu v Senáte

Zatiaľ čo o zložení Snemovne reprezentantov rozhodnú najľudnatejšie americké štáty, v Senáte má každý americký štát po dvoch zástupcoch so šesťročným mandátom, takže sa každé dva roky obnovuje tretina z nich.
     

Ako prvé sa v utorok o 6.00 h miestneho času (12.00 h SEČ) otvoria volebné miestnosti v deviatich štátoch na východe USA a posledné volebné strediská sa uzavrú na Aljaške a Havaji v stredu o 6.00 h SEČ, informovala tlačová agentúra DPA.
     

Prvé volebné strediská sa uzavrú na východnom pobreží USA o 19.00 h miestneho času (streda 1.00 h SEČ) a prvé odhady výsledkov a čiastkové výsledky možno očakávať krátko nato. Vzhľadom na množstvo kandidátov sa odhady výsledkov, ktoré prinesú americké médiá, sústredia na kľúčové americké štáty.
     

Najväčšiu pozornosť budú venovať tomu, či sa republikánom, ktorí mali toto volebné obdobie väčšinu v Snemovni reprezentantov, podarí získať kontrolu nad Senátom. Stredopravá strana potrebuje získať šesť ďalších kresiel, aby mala v 100-člennej hornej komore parlamentu väčšinu. Keďže jedným z kľúčových štátov je Aljaška, výsledky senátnych volieb budú zrejme známe až v stredu skoro ráno. Ovplyvniť by ich mohla aj Louisiana, kde miestne zákony umožňujú druhé kolo hlasovania v decembri, či Kansas, kde je vyzývateľom dlhoročného republikánskeho senátora nezávislý kandidát.
     

Spojené štáty môžu byť najstaršia demokracia sveta, ale volia na základe miestnych zákonov jednotlivých štátov, čo je vo výsledku často chaotické. Väčšina iných demokracií má jednoduchšie systémy volieb. Volia v nedeľu, aby ľudia nemuseli do práce, vydávajú občanom preukazy totožnosti, ktorými sa pri voľbách legitimujú a voľby organizujú národné volebné komisie. V USA je to inak. Voľby sú takmer vždy v utorok, Američania nemajú národné preukazy totožnosti a organizácia volieb je v rukách 50 amerických štátov a Washingtonu D.C., ktoré iba musia rešpektovať federálne smernice a ústavu.
     

Po voľbách v roku 2010 republikáni v 22 amerických štátoch presadili skrátenie hlasovania v predstihu, čo podľa kritikov obmedzí hlasovanie Afroameričanov, chudobných ľudí a študentov, teda voličskú základňu demokratov. Podľa republikánov boli nové zákony potrebné, aby sa zabránilo volebným podvodom. Demokrati tvrdia, že cieľom týchto opatrení je zredukovať ich voličskú základňu. Podľa niektorých expertov môžu nové pravidlá priniesť neželaný výsledok. "Keď začnú mať ľudia pocit, že sa niekto pokúša obmedziť ich hlasovacie právo, posilní to ich odhodlanosť ísť voliť," uviedol právnik ľudskoprávnej organizácie NAACP, zameranej tradične na obranu práv Afroameričanov, Ryan Haygood.
     

V najmenej siedmich amerických štátoch takmer do poslednej chvíle nebolo jasné, aký preukaz totožnosti musí volič mať a kedy môže voliť. V štátoch Ohio, Severná Karolína, Wisconsin, Texas Arkansas, Arizona a Kansas o tom v uplynulých týždňoch rozhodovali súdy, pričom voľby v Arkansase, Severnej Karolíne a Kansase by podľa agentúry DPA mohli pomôcť rozhodnúť, či republikáni získajú v Senáte väčšinu.

Američania budú v referendách rozhodovať aj o marihuane či minimálnej mzde

Americkí voliči budú v utorok okrem nových kongresmanov rozhodovať aj vo vyše 140 záležitostiach jednotlivých štátov, počnúc legalizáciou marihuany cez zákaz ťažby ropy či plynu metódou hydraulického štiepenia (fracking) až po obsah cukru v nealkoholických nápojoch a minimálnu mzdu.
      

Voliči na Aljaške, v Oregone a Washingtone D.C. budú rozhodovať, či sa má legalizovať marihuana na rekreačné použitie pre ľudí od veku 21 rokov. Na Floride zasa budú hlasovať o tom, či majú povoliť predaj marihuany na lekárske účely. V Maine, Massachusetts, Michigane, Novom Mexiku, Colorade a Kalifornii budú rozhodovať o dekriminalizácii pestovania marihuany či nejakej úprave už existujúcej legislatívy.
      

Obavy z diabetu (cukrovky) a obezity sú dôvodom miestneho hlasovania v Kalifornii. V San Franciscu a Berkeley majú voliči rozhodnúť o uvalení dodatočnej dane na prisladzované nealkoholické nápoje (alkoholu sa to netýka), čo by len v San Francisku prinieslo ročný zisk 31 miliónov dolárov. Tieto peniaze by chceli investovať do zdravotných programov vo verejných školách a parkoch. Pre schválenie návrhu je však potrebný súhlas dvojtretinovej väčšiny hlasujúcich, informovala agentúra DPA. V prípade schválenia by išlo o prvú takúto daň v USA na prisladzované nealkoholické nápoje.
      

O najnižších mzdách budú hlasovať voliči v piatich amerických štátoch – Aljaške, Arkansase, Illinois, Nebraske a Južnej Dakote - a v najmenej dvoch kalifornských mestách – Eureke a Oaklande. Pracujúci, podporovaní demokratmi a prezidentom Barackom Obamom, chcú dosiahnuť zvýšenie federálnej minimálnej mzdy zo súčasných 7,25 dolára na hodinu, ktorá bola stanovená pred piatimi rokmi, v roku 2009. Podľa inštitútu pre prieskum verejnej mienky Pew Research Center podporuje 73 percent Američanov zvýšenie minimálnej mzdy na 10,10 dolára za hodinu, Kongres to však odmietol.
     

Vyššiu minimálnu mzdu ako 7,25 dolára na hodinu majú v súčasnosti v 21 amerických štátoch.
      

Ťažbu ropy či plynu hydraulickým štiepením chcú zakázať iniciátori šiestich hlasovaní – dvoch v Ohiu, jedného v Texase a troch v Kalifornii. Presadzujú ich environmentalisti, ktorí sa obávajú vplyvu tejto metódy na pitnú vodu a všeobecne na životné prostredie.
     

 O zákaze pestovať geneticky modifikované plodiny budú hlasovať v kalifornskom okrese Humboldt a v okrese Maui na Havaji.
      

V Alabame budú hlasovať o práve ľudí loviť zver a ryby vo voľnej prírode a zbierať lesné plody. V Colorade majú voliči rozhodnúť, či upravia ústavu tak, aby aj plod v tele matky bol považovaný z hľadiska trestného zákona za dieťa, spomenula niektoré z hlasovaní tlačová agentúra DPA.

Utorňajšie voľby v USA nemajú jednu dominantnú tému

Predvolebná kampaň pred utorňajšími kongresovými voľbami v USA nemala na rozdiel od minulých volieb jednu dominantnú tému. Vo voľbách v roku 2006 prinútila voličov ísť voliť únava z vojny v Iraku a v roku 2010 nespokojnosť s reformami zdravotnej starostlivosti, napísala tlačová agentúra DPA.
      

Namiesto toho možno čakať, že tentoraz voliči svojím hlasovaním vyjadria všeobecnú nespokojnosť so smerovaním krajiny a vedením vo Washingtone. Dve tretiny amerických voličov sa domnievajú, že krajina sa ocitla "mimo kontroly", a iba jedna tretina verí, že USA zvládnu súčasné ekonomické a národnobezpečnostné výzvy. Ukázal to najnovší prieskum inštitútu Politico.
      

V predvolebnej kampani dominovali rozličné témy:
      

- Ekonomika: Mzdové záležitosti a dostupnosť dobrej práce dominovali podľa prieskumu Gallupovho inštitútu v kampaniach demokratov i republikánov. Biely dom upozorňuje na klesajúcu nezamestnanosť a ďalšie pozitívne ekonomické indikátory a viac Američanov si myslí, že sa situácia zlepšuje, hoci mzdy stagnujú a pretrvávajú aj ďalšie problémy.
     

 - Patová situácia vo Washingtone: Voliči bez ohľadu na stranícku príslušnosť majú obavy z toho, ako pracuje federálna vláda. Republikáni, ktorí chcú získať väčšinu v Senáte, z toho obviňujú prezidenta Obamu a demokratov, a tí zasa obviňujú z obštrukcií republikánov. Prácu samotného Obamu schvaľuje v súčasnosti iba 41,5 percenta voličov.
      

- Islamský štát: Medzinárodné záležitosti iba zriedkavo zohrávajú úlohu v kongresových voľbách v USA, avšak 84 percent voličov v kľúčových amerických štátoch podľa inštitútu Politico verí, že táto teroristická organizácia predstavuje pre USA vážnu hrozbu. V minulosti, keď sa voliči zamerali na otázky národnej bezpečnosti, zvyčajne z toho mali prospech republikáni.
     

- Ebola: Demokratov môže ohroziť aj postup Obamovej vlády v otázke smrtiaceho vírusu eboly. Republikáni vyzývali na zákaz cestovania a pokúsili sa vykresliť vládu ako neschopnú po potvrdení eboly u pacienta v Texase, ktorý neskôr zomrel. Inštitút Politico zistil, že dve tretiny Američanov aspoň trocha dôverujú vláde, že vie, čo robí, ale tretina jej verí iba málo alebo vôbec.
     

 - Zdravotná starostlivosť: Obamove reformy zdravotnej starostlivosti priviedli v roku 2010 do volebných stredísk republikánskych voličov, avšak napriek vlaňajšiemu komplikovanému štartu reformy nehrala zdravotná starostlivosť tento rok v predvolebnej kampani výraznú úlohu. Republikáni naďalej upozorňujú na stúpajúce náklady na zdravotnú starostlivosť a svoju nespokojnosť s reformou, celkový odpor voči nej sa však stráca.
     

 - Prisťahovalectvo: Reforma imigračného systému USA zostáva jednou zo zásadných nevyriešených politických tém. Obama ju toto leto odložil až na obdobie po voľbách, dodala agentúra DPA.