Veža Katedrály sv. Martina je zreštaurovaná, odstránili z nej lešenie

Veža Katedrály svätého Martina v Bratislave je zreštaurovaná, už z nej odstránili lešenie, ktoré slúžilo na vykonanie reštauračných a rekonštrukčných prác.
Lešenie vysoké 87 metrov tvorilo celkom 5100 rúrok a 8000 lešenárskych spojok, ktoré pospájané za sebou by dosiahli dĺžku 18,7 kilometra. Celková výmera omietok rôzneho typu (jadrovej, sanačnej, historickej i jemnej) s plochou 1381 m2 vážila spolu 46 ton, uviedol cirkevný historik Jozef Haľko, hovorca Arcibiskupského úradu Bratislava, na stránke Tlačovej kancelárie Konferencie biskupov Slovenska (TK KBS).
Ako ďalej informoval, omietky boli lokálne popraskané, zatečené, zvetrané a najmä na severnej fasáde veže opadané až na murivo. Omietky v dobrom stave ponechali a spevnili len ich povrch. Odstránené museli byť zvetrané a navlhnuté omietky z rokov 1968 - 1973, aj z dôvodu možných ďalších nálezov pôvodných povrchových úprav. Následné celoplošné omietnutie fasád tenkou vrstvou omietky malo za cieľ farebné scelenie a zjednotenie štruktúry povrchu.
Farba omietky je prispôsobená farebnosti očistených pôvodných kamenných blokov v odtieni svetlého vápenca tak, aby sa opticky dosiahol celistvý, farebne harmonizujúci celok. Omietky boli nanášané ručným zahladzovaním dosahujúcim mierne zvlnený barokový povrch. Aj všetky kamenné prvky fasády boli predmetom reštaurovania, všetko podľa postupu schváleného Krajským pamiatkovým úradom Bratislava. Reštaurovaniu predchádzal reštaurátorský a architektonicko-historický výskum, ktorého súčasťou bolo dôkladné fotografické zdokumentovanie stavu pred reštaurovaním, zdôraznil Haľko.
Na kompletne obnovenú krytinu špica veže sa použilo viac ako 350 metrov štvorcových nového špeciálneho, do zelena patinovaného medeného plechu. Zelená, chemicky vytvorená patina, zodpovedá farbe, akú by za normálnych podmienok mala dosiahnuť meď asi po 70 rokoch prirodzeného starnutia. Tým sa dosiahlo farebné zjednotenie s pôvodnou krytinou. Na ostatných častiach veže krytinu z medeného plechu čiastočne zrekonštruovali, či vymenili.
Náklady na rekonštrukciu krovu, strechy, veže a západnej fasády presiahli 860.000 eur. Takmer 95 percent financovala Bratislavská arcidiecéza z vlastných zdrojov. Na opravu krovu a strešnej krytiny bolo v roku 2010 z dotačného systému Ministerstva kultúry SR - z programu Obnovme si svoj dom - poukázaných 80.000 eur. Celý výnos z reklamy na lešení vykryl iba časť nákladov na toto lešenie počas doby rekonštrukcie, uviedol Haľko. 
Nepôvodné hodinové ciferníky demontovali a podľa vzoru dobových fotografií na plochu ciferníkov namaľovali rímske číslice. Hodinové ručičky boli ošetrené vysoko odolným náterom a pozlátené plátkovým zlatom. Sondážnym výskumom ručičiek bolo zistené, že ich plechová časť bola sekundárne použitá zo starších, azda pôvodných barokových hodín.
Zaujímavým výsledkom pokračujúceho reštaurátorského výskumu je zistenie, že v stredoveku mala celá fasáda tehlovo červenú farbu. Fragmenty tejto farebnosti boli objavené na všetkých exteriérových plochách katedrály, priblížil výskum Jozef Haľko. 
Zdroj: TASR