Zmeny v podkroví len so súhlasom všetkých na najvyššom pochodí

Pri hlasovaní o nadstavbe alebo o vstavbe v podkroví alebo povale bude na prijatie rozhodnutia v rámci dvojtretinovej väčšiny vlastníkov bytov potrebný vždy aj súhlas všetkých vlastníkov na najvyššom poschodí, ktorých sa bude vstavba alebo nadstavba bezprostredne týkať. Bez súhlasu všetkých vlastníkov na najvyššom poschodí nebude možné prijať platné rozhodnutie, aj keď s nadstavbou alebo vstavbou budú súhlasiť viac ako dve tretiny ostatných vlastníkov bytov. Vyplýva to z novely zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, ktorú do parlamentu predložili poslanci za Smer-SD Anton Martvoň a Otto Brixi.

Vládni zákonodarcovia zároveň prostredníctvom novely dávajú vlastníkom bytov možnosť obrátiť sa na súd, ak sú nespokojní so zvýšením platieb do fondu opráv. Chcú takto chrániť menej bonitných vlastníkov pred neodôvodneným a neúmerným zvyšovaním platieb, ktorými sa ich bohatší vlastníci niekedy snažia vytlačiť z nehnuteľností. "Na obnovu bytového domu pôjdu tieto peniaze až vtedy, keď súd rozhodne, že výška preddavku je kvalifikovaná a bude smerovať výlučne k tomu, aby sa opravila, rekonštruovala či spravovala tá časť bytového domu, ktorá je potrebná a nebudú sa peniaze nadbytočne kumulovať a možno často aj zneužívať na iný účel, ako je to v zákone uvedené," vysvetlil Brixi. O výške preddavkov do fondu opráv má rozhodovať nadpolovičná väčšina všetkých vlastníkov. 

Po novom tiež bude potrebný súhlas dvojtretinovej väčšiny všetkých vlastníkov pri hlasovaniach o zmluve o úvere a lízingu a o každom dodatku k nim, o zmluve o vstavbe alebo nadstavbe a o každom dodatku k nim, o zmene účelu užívania spoločných častí domu a spoločných zariadení domu alebo o prevode spoločných častí domu, a o zmene formy výkonu správy na schôdzi vlastníkov. 

Novinkou by malo byť aj zverejňovanie dlžníkov na príspevkoch do fondu opráv, ktorých dlh presiahne 500 eur. „Inšpirovali sme sa krajinami Európskej únie, zverejňovanie dlžníkov s dlhom vyšším ako 500 eur majú v legislatívne zakomponované viaceré štáty, napríklad Nemecko,“ konštatoval Martvoň. 

Poslanci Smeru-SD rovnako uvažujú, že v druhom čítaní predložia k novele pozmeňujúci návrh, ktorý by chránil nehnuteľnosti vlastníkov s menším dlhom. Neplatiči s dlhom vo fonde opráv do 2000 eur by nemohli prísť v exekúcii o byt. „Ostatné typy exekúcií však zostávajú v platnosti. Dlžná suma sa môže vymáhať napríklad zrážkami zo mzdy, zrážkami z účtu, zabavením hnuteľného majetku – auta či nábytku, zadržaním vodičského preukazu a podobne,“ vysvetlil pre agentúru SITA Martvoň. Ak by dlžník nevedel splatiť dlh týmito spôsobmi, exekútor môže zriadiť v prospech veriteľa na byt záložné právo. Vlastník s ním tak nebude môcť disponovať, pri predaji alebo po smrti majiteľa by sa ako prvý riešil dlh, spoločenstvá bytov a ďalší vlastníci v dome by sa tak k dlžným peniazom dostali. „Na jednej strane špekulanti nebudú môcť pre relatívne malé dlžoby pripravovať ľudí o byty, na druhej strane spoločenstvá a vlastníci bytov nebudú poškodení,“ podotkol Martvoň. Podobný návrh je podľa jeho slov aj súčasťou balíka noviel reagujúcich na pôsobenie nebankoviek. Balík opatrení k nebankovkám Brixi a Martvoň pripravovali na podnet predsedu parlamentu Pavla Pašku. 

Novelu zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov poslanci Smeru-SD predložili do parlamentu začiatkom novembra, neskôr ju navrhli presunúť na januárové zasadnutie národnej rady. Pre množstvo zákonov sa možno návrh dostane na marcovú schôdzu.