Figeľ: Práca v nedeľu je znakom chudoby, nie bohatstva

Ako povedal Figeľ dnes na tlačovej besede, nedeľu ako voľný deň si ľudia zaslúžia. „Na Slovensku pracujú ľudia v nedeľu najviac z krajín EÚ. Viac ako 19 percent ľudí pracuje v nedeľu. To je najvyššie číslo v európskej dvadsaťosmičke. To sú osoby, ktoré v nedeľu chýbajú pri rodinnom stole. To je každý piaty občan,“ zdôraznil Figeľ.

Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) preto opakovane prichádza do parlamentu s návrhom, aby počas nedieľ a štátnych sviatkov boli zavreté obchody. Jeden z predkladateľov novely Zákonníka práce Alojz Přidal pripomenul, že princíp voľnej nedele pre každého je vo volebnom programe KDH. Zároveň upozornil, že v mnohých štátoch je voľná nedeľa chránená zákonom. „Vo východoeurópskych štátoch je obrovský atak na nedeľu,“ uviedol. 

Podľa podpredsedu KDH Júliusa Brocku súčasťou kultúrneho spôsobu života v Európe je voľná nedeľa bez práce. Voľná nedeľa má podľa neho veľký význam nielen pre zdravie pracujúcich, ale aj pre život rodín s deťmi. Výrazne totiž prispieva k zosúladeniu pracovného a rodinného života aj tým, že zvyšuje sociálnu ochranu zamestnaných a zároveň im umožňuje plniť si svoje rodinné a rodičovské funkcie. „Preto v pracovnoprávnej legislatíve navrhujeme rozšíriť počet dní, počas ktorých nebude možné nariadiť prácu, ktorou je maloobchodný predaj, o všetky nedele a štátom uznané sviatky. Chceme, aby nedeľa bola dňom voľna pre každého,“ zdôraznil Brocka. 

NR SR už upravila Zákonník práce tak, že zamestnancovi nie je možné nariadiť prácu 1. januára, na Veľkonočnú nedeľu, na Štedrý deň 24. decembra po 12:00 a v 1. sviatok vianočný 25. decembra. Táto zmena sa podľa Brocku stretla s priaznivým ohlasom verejnosti a silnejú hlasy po rešpekte sviatočného charakteru všetkých nedieľ a štátom uznaných sviatkov. „Zamestnanci, prevažne ženy, vykonávajúce prácu v predajniach, sa počas sviatkov nemôžu venovať svojim rodinám. Ochrana manželstva, rodičovstva, rodiny a osobitne detí je garantovaná Ústavou SR. Touto zmenou Zákonníka práce chceme zvýšiť ochranu zamestnancov prostredníctvom zvýšenia počtu dní, počas ktorých nie je možné nariadiť prácu,“ vyhlásil Brocka. 

Striedanie práce a pravidelného odpočinku patrí podľa Brocku neodmysliteľne k životnému rytmu každého človeka. Pravidelný čas voľna pomáha človeku prispôsobiť sa aj vyšším pracovným nárokom. „Voľná nedeľa umožňuje nielen prehĺbenie rodinných vzťahov v užšom zmysle, ale prispieva aj k zvyšovaniu súdržnosti širších spoločenstiev. Ak má otec nedeľu v pondelok, matka v stredu a deti v nedeľu, narúša to vzťahy v rodinách,“ upozornil podpredseda KDH s tým, že v Európe je sviatočný charakter nedele chránený zákonom takmer vo všetkých členských štátoch EÚ, ale i mimo nej, napr. v Nórsku či Švajčiarsku. 

V Nemecku je podľa Brocku nedeľné voľno chránené ústavou. „Článok 139 ich ústavy definuje nedeľu ako deň voľna a duševného pookriatia. V pôvodných členských krajinách Európskej únie sa rešpektuje charakter nedele ako voľného dňa, t.j. zákaz práce v nedeľu a vo sviatok. Táto dlhoročná tradícia pracovného voľna počas nedele a sviatkov sa nerešpektuje len v nových členských krajinách strednej a východnej Európy, zhodou okolností zaťažených komunistickou minulosťou,“ konštatoval Brocka.