Kniha Bastardi v politike prezrádza spôsoby arogancie a zneužívania moci

Podľa Slovníka amerického slangu je hanlivým pomenovaním bastard charakterizovaná osoba hodná opovrhnutia, nedôveryhodná, sebecká a neetická. Moravčík konštatuje, že po druhej svetovej vojne a najmä počas studenej vojny sa svet hemžil politikmi, ktorým sa dostávalo nielen skrytej, ale aj oficiálnej podpory len preto, lebo jedna zo strán rozdeleného sveta ich považovala za svojich spojencov, pretože sa postavili na vhodnú stranu frontovej línie. Našli sa aj takí politici, ktorí dokázali obratne hrať na obe strany a využívať spory medzi veľmocami vo svoj prospech. Najväčší problém je, že ľudia tohto typu sú aj po skončení studenej vojny.
      

"V druhej polovici 20. storočia bol svet doslova zaplavený osobami, ktoré nemali v politike čo robiť. Prísnym výberom som ich počet znížil na dvanásť. Som však toho názoru, že táto vzorka vystihuje dobu, v ktorej mali bastardi v politike ideálne podmienky na existenciu, lebo prevládali mocenské záujmy a nie právo, spravodlivosť a morálka," zdôvodňuje autor.
      

Vybraných vládcov charakterizujú volebné podvody, absolútna moc, mučenie a vraždy odporcov aj iné násilie, bezhraničná chamtivosť, systematická likvidácia vlastného národa, zotročovanie obyvateľstva, podpora terorizmu či mnohoženstvo. U prezidenta Stredoafrickej republiky Jeana-Bédela Bokassu, ktorý sa sám vyhlásil za cisára a generála, bolo aj podozrenie z kanibalizmu. Vodca ultraľavicového partizánskeho hnutia v Kambodži Pol Pot sa stal premiérom a za jeho krutovlády zahynulo násilnou smrťou takmer 900.000 spoluobčanov, pritom jeho vláda mala diplomatické styky so 63 krajinami a zaujímala stále miesto v OSN. Masovými popravami likvidoval vlastných aj samozvaný prezident Ugandy Idi Amin Dada, o čom sa možno dočítať v kapitole Slon so slepačím mozgom, keďže tento vládca takmer bez vzdelania vážil 150 kíl pri výške 193 cm. Násilníkmi boli aj čílsky diktátor Augusto Pinocet či prezident Irackej republiky Saddám Husajn.
      

Iný spôsob vládnutia, zastrašovania odporcov, zbedačovania obyvateľstva a obohacovania sa uplatňoval rumunský diktátor Nicolae Ceausescu. Autor ho hodnotí ako najrozmaznávanejšieho politika od svetových veľmocí v období studenej vojny medzi Východom a Západom. Aj v tomto príbehu opisuje jeho kariérny postup od vyučeného obuvníka cez revolucionára v ilegálnej komunistickej strane až po televíznu popravu najvyššieho straníckeho činiteľa krajiny. Tiež jeho najrepresívnejšie spôsoby vládnutia, rozhodovanie o všetkom bez oponentov i honosný život v obrovskom paláci, z ktorého je teraz turistická atrakcia.
      

Čitateľ sa dozvie, prečo patril líbyjský vodca Muammar Kaddáfí medzi najkontroverznejších politikov minulého storočia, ktorý sa považoval za hlavu arabských vládcov, kráľa kráľov Afriky a imáma moslimov. Raritná je jeho kniha o demokracii (Zelená kniha), ktorú napísal v púšti a zákazom konzumácie alkoholu urobil veľké problémy diplomatom v jeho krajine.