Lobing chcú upraviť KDH i Daniel Lipšic

Kresťanskí demokrati podali do národnej rady rovnaký návrh, s akým neuspeli minulý rok v septembri. „Oprášil som len termíny,“ povedal pre agentúru SITA jeden z predkladateľov Pavol Hrušovský (KDH). Zákon o lobingu podľa neho zapadá do antikorupčnej politiky, ktorá by mala mať za cieľ stransparentniť kontakty najvyšších ústavných činiteľov so záujmovými skupinami alebo lobistami.

Kresťanskí demokrati zákonom definujú, kto môže byť lobista a za akých podmienok môže lobing vykonávať. Návrh rovnako určuje pojem lobing, stanovuje podmienky, za akých sa môže uskutočniť a zároveň opisuje práva a povinnosti lobistov a verejných funkcionárov. Stanovuje tiež sankcie za porušenie príslušných ustanovení. Lobista podľa návrhu vykonáva lobing na základe žiadosti klienta alebo vo svoj prospech. Lobovať by mohli u verejných funkcionárov, ktorých taxatívny výpočet ustanovuje zákon. Podmienkou pre výkon lobingu je zaregistrovanie lobistu do zoznamu, ktorý vedie ministerstvo vnútra. Lobista okrem zákonom stanovených náležitostí mal podľa návrhu uviesť i informáciu, v akej oblasti vykonáva alebo plánuje vykonávať lobing. 

Právna norma predsedu NOVY Daniela Lipšica vychádza z návrhu zákona o lobingu z roku 2005, ktorý vtedy predložil Lipšic ako minister spravodlivosti. Lipšic v zákone definuje, čo lobing je. Národná rada by podľa jeho návrhu viedla centrálny zoznam lobistov. Vyššie územné celky by viedli takéto registre lobistov v krajoch. Exminister navrhuje, aby verejní funkcionári, najmä ministri, zverejňovali svoj pracovný program sedem dní spätne, aby ľudia vedeli, aké lobistické kontakty absolvovali. Lobista by nesmel sľúbiť pri lobingu dar, lobovaná osoba nemôže dar prijať. Návrh obsahuje sankciu do 50 000 eur, ak by niekto obchádzal zákon. 

Cieľom navrhovanej právnej úpravy je teda podľa Lipšica ustanoviť právnu reguláciu lobingu, práva a povinnosti lobistov a verejných činiteľov, ako aj zabezpečiť transparentnosť lobingových aktivít. Lobing ako živnosť má byť podľa návrhu regulovaný aj v rámci platných ustanovení živnostenského zákona. Lobing a lobistický kontakt, ako ich definuje návrh zákona, predstavujú podľa Lipšica legitímny spôsob participácie na rozhodovacích procesoch verejnej moci, osobitne na legislatívnom procese. „Je možné povedať, že niektoré oblasti lobingu a lobistických kontaktov, najmä na strane osôb, u ktorých sa lobuje, sú už dnes regulované. Chýbajú však regulácie na strane tých, ktorí lobing vykonávajú – na strane lobistov,“ konštatuje Lipšic. 

Lobistickým kontaktom sa rozumie podľa neho taký kontakt, resp. komunikácia s verejným činiteľom, ktorá má za cieľ priamo ovplyvniť obsah pripravovaného alebo schvaľovaného dokumentu legislatívnej alebo inej povahy. Ak je lobing vykonávaný ako podnikanie, teda za odplatu a v prospech tretích osôb, je ho možné podľa návrhu vykonávať len na základe živnostenského oprávnenia na výkon lobingu. Má ísť o voľnú živnosť, ktorú možno prevádzkovať po splnení ohlasovacej povinnosti. Zákon však umožňuje vykonávať lobing aj bez živnostenského oprávnenia, a to vtedy, ak nie je vykonávaný ako podnikanie, najmä ak je vykonávaný bezodplatne alebo len v prospech osoby, ktorá lobuje. Medzi povinnosti lobistov má patriť predkladanie kancelárii Národnej rady SR, resp. VÚC správy o vykonaných lobistických kontaktoch a raz ročne aj správu o príjmoch a výdavkoch v súvislosti s výkonom lobingu. 

Opozičné návrhy zákonov o lobingu by sa podľa poslanca za Smer-SD Antona Martvoňa mohli negatívne obrátiť proti bežným občanom, proti tripartite, proti sociálnym partnerom, profesijným komorám, proti cirkvi, ale aj proti mimovládnym neziskovým organizáciám. „Na to, aby sa poslanci oboznamovali s problémami jednotlivých skupín obyvateľstva, netreba zákon o lobingu. Poslanci sú povinní sami chodiť medzi bežných ľudí a nie čakať v NR SR v kancelárii, kým ich osloví nejaký lobista s visačkou, ktorý sa už bude môcť nekontrolovane a voľne pohybovať po NR SR,“ konštatoval Martvoň. Výsledkom nových pravidiel podľa neho môže byť, že politici budú odkazovať občanov a mimovládne organizácie na oficiálnych lobistov a nebudú sa s nimi vôbec stretávať. „Príkladom takéhoto modelu je napr. Európsky parlament,“ vysvetlil poslanec za Smer-SD. 

Terajšia právna úprava podľa člena ústavnoprávneho výboru plne vyhovuje. Problematiku lobingu považuje Martvoň za komplikovanú, pojem lobingu a v slovenských podmienkach sa nedá presne definovať alebo vymedziť. Pripomenul, že sa dá hovoriť o viacerých podobách lobingu – priamy, nepriamy, politický, ekonomický, odborový, lobing profesijných združení a komôr, únijný lobing, osobný lobing, sprostredkovaný lobing, individuálny lobing, generálny lobing (v mnohých oblastiach), lobing cez verejnú mienku a mnohé ďalšie.