V Bosne a Hercegovine sa budú v nedeľu konať parlamentné a prezidentské voľby

V rámci centrálnych inštitúcií si asi 3,3 milióna oprávnených voličov vyberie vyše 500 volených zástupcov vrátane poslancov parlamentu. Zvolia aj takzvané trojčlenné predsedníctvo krajiny, ktoré zastáva funkciu federálneho prezidenta. Voliči v Republike srbskej budú voliť republikového prezidenta a poslancov parlamentu. Hlavným kandidátom na hlavu štátu je doterajší prezident bosnianskych Srbov Milorad Dodik. Občania bosniansko-chorvátskej federácie si zvolia regionálny parlament ako aj poslancov jednotlivých kantónov.

Voľby sa budú opätovne konať bez zmeny kritizovanej ústavy, ktorá neumožňuje etnickým a náboženským menšinám uchádzať sa o posty v štruktúrach štátu. Na základe mierovej dohody, ktorá ukončila vojnu v Bosne v rokoch 1992-1995, sú za národnosti podľa bosnianskej ústavy považovaní len Bosniaci, Chorváti a Srbi, a len oni sa smú uchádzať o vrcholové štátne a legislatívne posty. Práve ústavná reforma bude hlavnou úlohou nového vedenia krajiny. Ďalšou úlohou bude vyriešiť ekonomické a politické problémy a najmä veľkú mieru korupcie.

Základy pre fungovanie samostatnej Bosny a Hercegoviny vytvorila Daytonská dohoda z roku 1995, vďaka ktorej sa podarilo zastaviť krviprelievanie medzi etnickými Srbmi, Chorvátmi a Bosniakmi. Zmluva zároveň krajinu rozdelila na Republiku srbskú s hlavným mestom Banja Luka a moslimsko-chorvátsku Federáciu Bosny a Hercegoviny, ktorej správnym centrom je Sarajevo. Najvyšším orgánom krajiny je rotujúce predsedníctvo, v ktorom sa každých šesť mesiacov striedajú predstavitelia všetkých troch národnostných skupín. Okrem centrálnej vlády má výkonné právomoci aj osobitný zástupca medzinárodného spoločenstva.