Od pádu komunistického režimu uplynie štvrťstoročie

Zmenám posledných mesiacov roka 1989 v socialistickom Československu predchádzali mnohé vystúpenia a protesty občanov proti komunistickému režimu a súviseli tiež so situáciou v okolitých krajinách sovietskeho bloku, na ktoré vplývala Gorbačovova reformná politika. Demokratizačné zmeny v Poľsku, v Maďarsku, v Rumunsku a tiež pád Berlínskeho múru a odstúpenie vlády vo východnom Nemecku spôsobili, že Československo ostalo poslednou komunistickou krajinou v strednej Európe. 

Udalosti novembra 1989 naštartovali študenti. V Bratislave sa podvečer 16. novembra 1989 zhromaždili pri príležitosti Medzinárodného dňa študentstva a pred ministerstvom školstva hovorili o potrebe demokratizácie školstva. Veľkú demonštráciu pripomínajúcu 50. výročie zatvorenia českých vysokých škôl nacistami pripravili študenti v Prahe a jej brutálne potlačenie na Národní třídě, keď policajti študentov bili obuškami a zatýkali ich, vyvolalo medzinárodné rozhorčenie a vyburcovalo českú a slovenskú spoločnosť. Na obranu študentov sa postavili umelci a široká verejnosť. Začali sa formovať občianske hnutia a združenia, v Čechách vzniklo Občanské fórum a na Slovensku Verejnosť proti násiliu, ktoré boli prvé roky po páde komunizmu aj vládnymi stranami. 

Nasledujúce novembrové dni po zásahu na pražskej Národní třídě vstúpili študenti do okupačného štrajku a na demonštráciách žiadali utvorenie vyšetrovacej komisie na prešetrenie pražských udalostí. K študentom sa v celej ČSSR v novembri na státisícových manifestáciách pridali aj ďalší občania. 24. novembra 1989 odstúpil Miloš Jakeš z funkcie generálneho tajomníka Ústredného výboru (ÚV) KSČ. Dvojhodinový generálny štrajk v celom Československu 27. novembra 1989 potvrdil vôľu občanov skoncovať s vládou jednej strany a o dva dni na to Federálne zhromaždenie ČSSR zrušilo ústavný článok č. 4 o vedúcej úlohe KSČ v spoločnosti a štáte. 

Revolučné udalosti vyústili 7. decembra 1989 do rezignácie federálnej vlády a 10. decembra 1989 vymenoval prezident ČSSR Gustáv Husák novú vládu národného porozumenia, v ktorej bolo desať komunistických a jedenásť nekomunistických ministrov, jej predsedom sa stal Marián Čalfa. Gustáv Husák podal v ten istý deň demisiu. 

28. decembra 1989 Federálne zhromaždenie ČSSR zvolilo za svojho predsedu Alexandra Dubčeka a 29. decembra 1989 bol za prezidenta ČSSR zvolený Václav Havel. 

Prvé slobodné parlamentné voľby sa konali v júni 1990.