Smer-SD o verejných obstarávaniach rokuje s opozíciou

Hlasovať o právnej norme preto bude parlament pravdepodobne až v stredu a nie v utorok. Diskusia v pléne parlamentu sa skončila minulý piatok, hlasovanie o návrhu sa však odložilo. Smer-SD podľa predsedníčky poslaneckého klubu strany Jany Laššákovej nevylučuje, že niektorý z opozičných pozmeňujúcich návrhov pri konečnom schvaľovaní novely podporí. "Je tam viacero pozmeňujúcich návrhov, či už pani Žitňanskej a poslanca Beblavého alebo pána Lipšica. Zatiaľ stále rokujeme. Diskutujeme aj s ministerstvami, aby to bolo čisté aj po technickej stránke. Nebránime sa vylepšeniam, cieľom je, aby sme schránkovým firmám zabránili zúčastňovať sa na verejných obstarávaniach," uviedla pre agentúru SITA Laššáková. 

Na verejných obstarávaniach sa podľa návrhu vlády budú môcť zúčastňovať len spoločnosti so známou vlastníckou štruktúrou. O verejné zákazky sa nebudú môcť uchádzať firmy so sídlom v štáte, ktorého právny poriadok neumožňuje preukázať, ktoré fyzické osoby v nich majú účasť 10 % a viac, ani firmy, v ktorých majú uvedený podiel fyzické osoby s bydliskom v štáte, ktorého právny poriadok neumožňuje preukázať takúto účasť. Prístup k verejnému obstarávaniu budú mať zakázaný aj firmy, v ktorých majú verejní funkcionári, vrátane členov vlády a poslancov, podiel 10 % a viac. 

Nezaradený poslanec Miroslav Beblavý spolu s kolegyňou Luciou Žitňanskou (Most-Híd) predložili k novele rozsiahly pozmeňujúci návrh. "Definovali sme štyri kritériá, ktoré by mal takýto zákon spĺňať, aby mal zmysel," povedal Beblavý. "Mal by identifikovať konečných užívateľov výhod, teda tých, ktorí skutočne profitujú z firmy. Nie tých, ktorí sú oficiálne napísaní ako vlastníci, lebo inak ide o prázdnu škrupinu," uviedol. Za druhé kritérium označil, že návrh by sa mal týkať obchodov so štátom, nielen verejného obstarávania. "Tretie kritérium je verejná kontrola. Návrh, ktorý neumožní verejnú kontrolu toho, či schránková firma odkryla toho, kto z neho profituje, nebude funkčný," tvrdí Beblavý. 

Ďalšie kritérium je podľa neho vymáhateľnosť, aby v prípade pochybností bolo možné sa tomu venovať. Vládny návrh podľa Beblavého nespĺňa žiadne z týchto štyroch kritérií a nebude účinný, ak prejde v tejto podobe. Beblavý a Žitňanská navrhli napríklad zaviesť register konečných užívateľov výhod, ktorý by mala viesť Národná banka Slovenska. "Ak chceme so schránkovými firmami niečo robiť, jeden register je oveľa administratívne nenáročnejšie a lacnejšie riešenie ako opakované nosenie papierov v každom jednom prípade," tvrdí Beblavý. Popritom navrhujú, aby sa to netýkalo len verejného obstarávania, ale aj iných spôsobov narábania s verejnými prostriedkami, napríklad zdravotných poisťovní. Malo by sa to vzťahovať aj na privatizáciu, predaj majetku štátu, obcí a krajov. 

Nezaradený poslanec Daniel Lipšic spolu s poslancami Igorom Matovičom (OĽaNO), Alojzom Hlinom a Ľubomírom Galkom (SaS) v pozmeňujúcom návrhu presadzujú, aby firmy uchádzajúce sa o získanie verejnej zákazky uvádzali konečného užívateľa výhod na základe potvrdenia banky.