Správa majetku štátu má od pondelka nové pravidlá

Cieľom novely je podľa rezortu financií najmä optimalizovať a zefektívniť správu nehnuteľného majetku štátu prostredníctvom centralizácie správy, evidencie majetku štátu, vrátane informácií o jeho využívaní, a tiež odbúraním formálnych a administratívnych prekážok pri nakladaní s majetkom štátu.

Návrh zákona podľa ministerstva umožňuje, aby sa správcovia venovali profesionálne len činnostiam, na ktoré boli zriadení, resp. svojim zákonným kompetenciám a starostlivosť o nehnuteľný majetok štátu sa zverí odborným organizáciám, ktoré budú vykonávať centrálnu správu tohto majetku. Celkový počet správcov v rámci nového systému by podľa rezortu financií nemal byť vyšší ako 20. Správu nehnuteľného majetku vo vlastníctve Slovenskej republiky totiž v súčasnosti vykonáva veľké množstvo subjektov, ktoré samostatne nakladajú s majetkom štátu v ich správe. 

Súčasťou balíka zmien je aj jednotná evidencia majetku štátu, ktorá podľa ministerstva financií zabezpečí prehľad o majetku, ktorý je vo vlastníctve Slovenskej republiky, údaje o jeho skutočnom stave, množstve a štruktúre, ako aj prehľad o majetku, ktorý je v užívaní štátnych rozpočtových organizácií, štátnych príspevkových organizácií a štátnych fondov. V súčasnosti existuje len účtovná evidencia majetku vedená jednotlivými správcami, ktorá často nie je úplná. Nie je teda podľa ministerstva možné komplexne a objektívne posúdiť, či majetok, ktorý Slovenská republika vlastní, nie je prebytočný. 

V návrhu sa taktiež predpokladá rozšírenie funkcionality už existujúceho informačného systému registra ponúkaného majetku štátu. Ponuky na odpredaj a prenájom majetku štátu by sa tak po novom nemali zverejňovať v dennej tlači, ale centrálne na jednom webovom sídle. V registri ponúkaného majetku štátu sa majú sústrediť aj ponuky nehnuteľného majetku na prevod správy. Všetky ponuky týkajúce sa majetku štátu sa tak budú sústreďovať na jednom mieste. 

Novelou sa tiež zavádzajú nové pravidlá pri predaji nehnuteľného a vybraného hnuteľného majetku štátu. Ten bude možné realizovať formou elektronickej aukcie alebo cez osobitné ponukové konanie. Predaj nehnuteľného majetku štátu, ktorého primeraná cena presiahne 10 tis. eur, by sa pritom mal realizovať výhradne elektronickou aukciou, čím by sa podľa rezortu financií mala dosiahnuť najlepšia kúpna cena prebytočného nehnuteľného majetku štátu. Novela tiež umožňuje v prípade opakovaných neúspešných verejných súťaží na predaj nehnuteľného majetku a nezáujmu o tento majetok zo strany ostatných štátnych a verejných subjektov, ponúknuť takýto majetok na predaj aj za desatinu ceny podľa znaleckého posudku. Nový systém správy štátneho majetku by mal mať podľa ministerstva financií pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy, a to najmä vďaka efektívnejšej správe nehnuteľného majetku. Dopady však rezort nekvantifikoval. Momentálne je ale zrejmé, že aplikácia zmien v praxi si vyžiada investíciu do existujúceho registra prebytočného majetku štátu ponúkaného v osobitnom ponukovom konaní. Náklady na vytvorenie centrálnej evidencie majetku a elektronickej aukcie sa predpokladajú v sume zhruba 225 tis. eur, náklady na jeho prevádzku ďalších približne 22,5 tis. eur ročne.