BRATISLAVA - Katolícki veriaci oslávia v pondelok 8. decembra prikázaný sviatok Nepoškvrneného počatia Panny Márie. V tento deň sa v Kostole sv. Jána z Mathy (Trojica) v Bratislave obvykle koná slávnostná sv. omša so zasvätením Bratislavy Panne Márii za účasti arcibiskupa Mons. Stanislava Zvolenského i ďalších biskupov.
V Náuke o nepoškvrnenom počatí Panny Márie cirkev učí, že vďaka jej slobodnému rozhodnutiu "staň sa", sa mohol vteliť Boží syn Ježiš Kristus. Panna Mária bola pri počatí v živote svojej matky sv. Anny uchránená od dedičného hriechu. Boh Otec tak v Panne Márii pripravil pre svojho syna matku, ktorá by bola preňho dôstojným príbytkom. Cez archanjela Gabriela ju však požiadal o jej slobodný súhlas s jeho plánom.
Ako mariánsky sviatok sa Nepoškvrnené počatie Panny Márie začal sláviť v cirkvi v ôsmom storočí na Východe a o sto rokov neskôr aj na Západe.
Sviatok však vyvolával aj rôzne diskusie, rozporuplné názory a nesúhlas. V 17. storočí Rímska inkvizícia (neskoršie Sväté ofícium, dnešná Kongregácia pre náuku viery) zakázala používať výraz "nepoškvrnené počatie". Obľuba sviatku však rástla. Až pápež Gregor XVI. (1831-1846) bol priaznivo naklonený vyhláseniu dogmy o Nepoškvrnenom počatí, ale pre opozíciu katolíckych kruhov z Nemecka, Francúzska a Anglicka nemohol svoj úmysel uskutočniť. Keď neskôr jeho nástupca Pius IX. konečne túto dogmu vyhlásil, urobil tak napriek mnohým námietkam aj zo strany biskupov, ktorí tvrdili, že to nie je potrebné ani vhodné. Proti dogme boli aj niektorí z najväčších učiteľov cirkvi, napríklad sv. Tomáš Akvinský či Svätý Bernard z Clairvaux, ktorí nesúhlasili s teologickými dôvodmi náuky o Nepoškvrnenom počatí. Vyhlásenie dogmy odsúdili aj viacerí pravoslávni, anglikánski, luteránski a kalvínski teológovia.
Sviatok Nepoškvrneného počatia však pretrval a je jedným z mnohých mariánskych sviatkov v katolíckej cirkvi počas roka.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies