Učitelia: Vláda nereagovala na výzvu dva roky

Organizácie v nej konštatovali, že naše školstvo dlhodobo zápasí s viacerými problémami, osobitne s nedostatočným financovaním a odmeňovaním pedagogických a odborných zamestnancov. Vo výzve sa zároveň zhodli, že hlavný zdroj financovania vidia v prerozdelení verejných zdrojov. Agentúru SITA o tom informoval viceprezident Slovenskej komory učiteľov Vladimír Crmoman s tým, že podľa vedomostí komory učiteľov vláda na výzvu nikdy oficiálne neodpovedala a ani nepodnikla žiadne z opatrení, ku ktorým ju jednotne vyzývajú organizácie priamo zo školského prostredia.

Slovenská komora učiteľov je znepokojená tým, že podiel verejných zdrojov na vzdelávanie stále nedosahuje ani štyri percentá HDP a podľa Národného programu reforiem nebude najbližšie roky narastať. Učitelia tiež kritizujú, že tempo zvyšovania platov pedagogických a odborných zamestnancov je nedostatočné a každým rokom v tejto oblasti narastá zaostávanie nielen za priemerom OECD, ale aj za krajinami s podobnou minulosťou a štruktúrou ekonomiky, ako sú napríklad ostatné štáty Visegrádskej štvorky (V4). 

Komora učiteľov preto navrhuje skokovo sa vyrovnať priemeru v odmeňovaní v susedných krajinách V4 s platnosťou od roku 2016 a do roku 2020 sa vyrovnať priemeru EÚ a OECD. Učitelia tiež nevidia posun v otázke posilnenia adresnosti a transparentnosti financovania škôl a školských zariadení. Zastávajú teda názor, že vláda by mala viac rešpektovať názory najrelevantnejších profesijných a odborných združení v školstve. "Rovnako si myslíme, že vláda doteraz napriek viacerým vyhláseniam neurobila zo školstva svoju skutočnú prioritu," dodal Crmoman. 

Organizácie vo výzve žiadali, aby sa školstvo stalo prioritou pri prerozdeľovaní verejných peňazí. Požiadavkou napríklad bolo, aby podiel verejných zdrojov a HDP na školstvo bol do konca volebného obdobia vlády minimálne šesť percent z HDP. Pre roky 2014 až 2016 tiež vláda mala zabezpečiť peniaze v rozpočte umožňujúce úpravu platových taríf tak, aby platy pedagogických a odborných zamestnancov v regionálnom školstve boli na úrovni 1,2 až 1,6 násobku priemerného platu v národnom hospodárstve.

Ministerstvo školstva zdôrazňuje vo svojej reakcii na vyjadrenia komory učiteľov, že od roku 2013 sa výdavky na regionálne školstvo rozpočtujú nielen v kapitole ministerstva školstva, ale aj v kapitole ministerstva vnútra, pričom o použití celého rozpočtu na regionálne školstvo rozhoduje rezort školstva. "V tomto kontexte môžeme povedať, že rozpočet na regionálne školstvo v roku 2015, vrátane prostriedkov na valorizáciu platov, reálne stúpol takmer o 60 miliónov eur," uviedla hovorkyňa ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Beáta Dupaľová Ksenzsighová. Ako tiež dodala, rezort školstva a vláda SR vyvíja maximálne úsilie na riešenie a finančnú podporu predovšetkým tých oblastí školstva, ktoré sa javia ako kritické. "Ide o asistentov učiteľov, rozšírenie kapacít materských škôl, ako aj pripravovaný projekt na podporu školských psychológov. Tarifné platy učiteľov sa zvyšovali o päť percent v roku 2013, 2014, 2015 a robíme všetko pre to, aby sa vo zvyšovaní platov učiteľov pokračovalo aj v budúcnosti. Objem finančných prostriedkov na školstvo je však závislý od možností štátneho rozpočtu," hovorí Dupaľová Ksenzsighová. 

Okrem financií zo štátneho rozpočtu plynú do školstva podľa ministerstva aj významné prostriedky z eurofondov. Z budúceho programového obdobia chce rezort cez eurofondy financovať nielen materiálne vybavenie škôl, ale aj kvalitné kontinuálne vzdelávanie učiteľov.