Spis kauzy heliport sa podľa aktivistov stratil

„Nevieme, čo si máme o celej veci myslieť a ako strata procesne ovplyvní celú situáciu. Niekomu však určite bude vyhovovať,“ uviedol Jozef Kruták zo združenia Za čistý a zdravý Liptov. Aktivisti sa o strate spisu dozvedeli po tom, čo požiadali o kópiu jeho časti. „Začiatkom septembra sme si vyžiadali v zmysle infozákona nejaké údaje od Okresného úradu v Žiline. Ten nám až teraz oznámil, že ich nevie poskytnúť, pretože celý spisový materiál sa ešte v lete stratil. Dozvedeli sme sa, že dôležité dokumenty sa stratili medzi Generálnou prokuratúrou SR a žilinským okresným úradom. Spisy niekoľko mesiacov úradom nechýbali,“ povedal zástupca aktivistov Jozef Kruták. Dokumenty sa mali stratiť na ceste medzi Generálnou prokuratúrou SR a Okresným úradom v Žiline, kam mali byť doručené prostredníctvom Slovenskej pošty. „Pravdepodobne až po našej infožiadosti sa zistilo, že spisy nikde nie sú. Pošta ich zmiznutie už oficiálne potvrdila,“ dodal Kruták.

Štyri roky trvajúca kauza okolo povoľovania heliportu pri akvaparku Tatralandia nabrala opačný smer po vlaňajšej novembrovej výmene primátorov. Kým bývalý šéf radnice Alexander Slafkovský (SDKÚ-DS) pod tlakom petície zmenil územný plán a výstavbu heliportu zakázal, nový primátor Ján Blcháč (Smer-SD) uzatvoril začiatkom roka s investorom heliportu mimosúdnu dohodu. Investor sa v nej zaviazal, že nebude od mesta požadovať náhradu škody, ak mesto prijme opatrenia, ktoré umožnia realizáciu projektu. Radnica však v júli informovala, že mimosúdnu dohodu stiahla, pretože podľa právnej analýzy bola od začiatku neplatná. V tejto súvislosti začiatkom októbra obvinil policajný vyšetrovateľ primátora Jána Blcháča z prečinu zneužívania právomocí verejného činiteľa. Koncom októbra prokurátor toto obvinenie zrušil pre jeho „nepreskúmateľnosť“ a nariadil doplniť spis o ďalší dôkazový materiál.

Práve primátor Ján Blcháč, ktorý šéfoval liptovskomikulášskej radnici aj v rokoch 2007 až 2010, podpísal v decembri 2010, teda už po prehratých primátorských voľbách uznesenie o zmenách v územnom pláne, ktoré obsahovali aj možnosť výstavby heliportu. V roku 2013 mesto pod vedením Alexandra Slafkovského vyškrtlo slovo heliport z textovej časti územného plánu, aby sa tak vyhlo prípadným ďalším sťažnostiam na hluk vrtuľníkov. Takmer tisíc ľudí z mestskej časti Liptovská Ondrašová a okolitých obcí sa totiž podpísalo pod petíciu proti heliportu na okraji Liptovského Mikuláša v blízkosti akvaparku, z ktorého štartovali vrtuľníky na vyhliadkové lety a rušili miestnych obyvateľov. Ešte vo februári 2011 pred vyškrtnutím heliportu z územného plánu však mesto dalo súhlas na výstavbu heliportu pri akvaparku a Slafkovského radnica tento krok neskôr zdôvodnila tým, že pôvodné znenie územného plánu povoľovalo postaviť pristávaciu plochu pre vrtuľníky kdekoľvek v meste, kde je zmiešaná funkcia územia s prevahou občianskej vybavenosti a teda nemala na výber.
Liptovskomikulášsky stavebný úrad v súlade s novým územných plánom nepovolil výstavbu heliportu pri akvaparku. Investor sa preto obrátil na Okresný úrad v Žiline a ten rozhodol v prospech investora. Rozhodnutie okresného úradu však napadol prokurátor a uložil mu konať v súlade so zákonom. Správnosť rozhodnutia liptovskomikulášskeho stavebného úradu - nepovoliť výstavbu súkromného civilného letiska - potvrdil aj minister dopravy. Podľa Jána Počiatka heliport pri akvaparku Tatralandia nemôže investor vybudovať, pretože v čase rozhodovania v správnom konaní platný územný plán neumožňoval umiestnenie tejto stavby v danej lokalite. Voči rozhodnutiu ministra podal investor žalobu na Najvyššom súde SR.