Počiatek: PPP môže byť najvýhodnejšia forma

Potrebné je ešte počkať na analýzu predloženej najnižšej ceny. "Za podmienok, kedy ani štát si nie je schopný požičať tak lacno, ako cez PPP, tak treba realizovať čo najviac projektov cez PPP," povedal Počiatek v utorok médiám na stretnutí lídrov slovenského stavebníctva. To sa podľa neho ukáže až po finálnom prepočítaní všetkých detailov.

Formou PPP by sa mohlo financovať napríklad plánované prepojenie R1 z Banskej Bystrice s D1 pri Ružomberku. "Pripravenosť ešte nie ja taká, že by sme to vedeli urobiť v celej časti. Minimálne by sa dala urobiť prvá časť. To je jediný horúci kandidát, pretože sme nikdy neuvažovali, že až takto ďaleko sa dostaneme pri PPP," uviedol Počiatek. Pripustil, že cez PPP by sa mohla financovať aj výstavba úseku D1 Turany - Hubová. S využitím peňazí Európskej únie v novom programovom období 2014 - 2020 sa v tomto prípade nepočíta. Pre rôzne prírodné ťažkosti je príprava tohto úseku ešte len v štádiu posudzovania vplyvov na životné prostredie.

Štátny rozpočet má však limit na splácanie peňazí na PPP projekty s dĺžkou trvania tridsať rokov. "V prípade projektu, ktorý chcete realizovať tak či tak, je to len o tom, ako si na to lacnejšie požičať. Aj tak si na všetko požičiavame ako štát. Keby sme si cez PPP vedeli požičať lacnejšie, tak je to samozrejme výhodnejšie," povedal Počiatek. Eurofondy z nového programového obdobia 2014 - 2020 sú už alokované na cestné stavby, ktoré sa už realizujú, alebo sa súťažia. Nové stavby sa budú musieť financovať zo štátneho rozpočtu, tieto možnosti sú však obmedzené. "Bude to výzva pre všetky budúce vlády hľadať prostriedky zo štátneho rozpočtu na spomínané úseky, ako je aj úsek Turany - Hubová," dodal Počiatek Financovanie diaľnic aj s využitím penzijných fondov nepovažuje minister za reálne. Dôvodom sú nielen samotné peniaze, ale aj ich zaúčtovanie v štátnom účtovníctve.

Najnižšiu cenu za koncesiu pre obchvat Bratislavy na D4 a R7 z hlavného mesta po Holice cez PPP projekt predložilo medzinárodné konzorcium Obchvat Nula na čele so španielskou spoločnosťou Cintra Infraestructuras Internacional. Navrhlo čistú súčasnú hodnotu projektu 997,53 mil. eur a ročnú splátku 56,72 mil. eur. Štát by za tridsať rokov koncesie, vrátane vplyvov inflácie a úrokových sadzieb, mal uhradiť minimálne 1,7 mld. eur. Je to podstatne menej oproti pôvodným očakávaniam. Predpokladaná celková cena koncesie bola 4,53 mld. eur, ročná splátka sa predpokladala od 135 mil. eur do 151 mil. eur.