HELSINKI - Fínska ekonomika skončí v recesii štvrtý rok v rade. Vyplýva to z aktuálnej prognózy, ktorú zverejnila vo štvrtok centrálna banka krajiny. Výhľad banka zhoršila na pokles o 0,1 %, kým ešte v júni prognózovala tohtoročné posilnenie výkonu ekonomiky o 0,2 %.
Stagnujúce hospodárstvo predstavuje hlavnú výzvu pre stredo-pravý vládny kabinet, ktorý pri svojej snahe znižovať výdavky a reformovať trh práce naráža na nesúhlas odborov. V budúcom roku sa má hrubý domáci produkt (HDP) zväčšiť o 0,7 % a v roku 2017 o 1 %. Pôvodne banka očakávala v roku 2016 rast na úrovni 1,2 % a v roku 2017 o 1,3 %.
"Na výhľad fínskej ekonomiky negatívne vplývajú reštrukturalizácia priemyslu, oslabená cenová konkurencieschopnosť a zmenšujúca sa populácia v produktívnom veku. Zvrátiť tento trend je životne dôležité a bude si to vyžadovať rozhodný prístup," uviedol vo vyhlásení guvernér centrálnej banky Erkki Liikanen. Vládu vyzval, aby zrýchlila tempo reforiem sociálneho systému a zdravotníctva.
Centrálna banka si na tento rok naplánovala cieľovú infláciu 0,2 %, podľa aktualizovanej prognózy však ceny klesnú o 0,1 %. V roku 2016 má inflácia dosiahnuť 0,3 % a v roku 2017 zrýchliť na 1 %. Banka tiež upozorňuje, že fínsky verejný dlh v pomere k HDP tento rok prekročí maastrichtský limit EÚ na úrovni 60 % a v roku 2017 sa vyšplhá na 68 %. "Zvyšujúci sa verejný dlh je menším problémom, pokiaľ má ekonomika vyhliadky na dlhšie obdobie silného rastu. To však v tejto chvíli neplatí," upozornil Liikanen.
Fínska ekonomika sa pod tlakom série domácich a externých faktorov stále nevrátila na úroveň predkrízového roku 2008. Hospodárstvom otriasol postupný úpadok spoločnosti Nokia, ktorý skončil predajom jej divízie mobilných telefónov, na jej výkon negatívne vplýva aj recesia v susednom Rusku. V treťom kvartáli HDP oproti predchádzajúcemu štvrťroku klesol o 0,5 %. Krajina tak v rámci eurozóny vykázala tretiu najslabšiu dynamiku hospodárstva po Grécku a Estónsku.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies