Pápež vyzýva na zbavenie sa "globálnej ľahostajnosti"

V posolstve sa pápež nepriamo zmieňuje aj o tretej svetovej vojne rozloženej na niekoľko častí, ktorú podľa jeho názoru zažívame, a poukazuje na tragické dôsledky terorizmu a násilia vyvolaného etnickými alebo náboženskými motívmi.

Sústreďuje sa však na to, čo označuje za "globalizáciu ľahostajnosti" voči neradostnej situácii najzraniteľnejších vrstiev obyvateľstva: chudobných, chorých, migrantov, väzňov a starších ľudí. Ľahostajnosť voči ostatným a ich dôstojnosti, ich základným právam a slobodám, keď je súčasťou kultúry formovanej honbou za ziskom a pôžitkami, môže na inštitucionálnej úrovni podporiť či dokonca ospravedlniť konanie a politiku, ktoré v konečnom dôsledku predstavujú hrozbu pre mier, upozornil pápež vo svojom posolstve, ktoré sa bude čítať 1. januára 2016.

V Jubilejnom roku milosrdenstva pápež vyzval vlády sveta na konkrétne a odvážne gestá: vytvorenie pracovných miest pre nezamestnaných, revidovanie zákonov tak, aby sa migranti cítili vítaní, odpustenie dlhov chudobným krajinám a zabezpečenie potrebnej liečby pre chorých.

Apeloval tiež na vlády, aby podnikli kroky na zlepšenie životných podmienok väzňov, najmä tých, ktorí čakajú na svoj súdny proces. Zároveň vyzval na zrušenie trestu smrti a zváženie alternatív k výkonu trestu odňatia slobody.

Ako pripomenula agentúra AP, súčasný pápež už dávnejšie urobil z tém spojených s väzenstvom prioritu svojej služby v katolíckej cirkvi. S väzňami sa stretáva prakticky počas každej svojej návštevy v zahraničí.

V otázke trestu smrti zašiel František ďalej ako učenie cirkvi a ako ktorýkoľvek z doterajších pápežov, keď hovorí, že pre trest smrti nie je žiadny dôvod. Doživotné väzenie označil za "skrytý trest smrti" a pobyt na samotke za "formu mučenia".

Pápež pripomína, že "Ježiš nás učí o láske k blížnym: neznámym, chorým, väzňom, bezdomovcom, dokonca aj k našim nepriateľom". "Podľa tejto lásky bude Boh súdiť naše činy," napísal František vo svojom posolstve a dodal, že od toho závisí "náš osud vo večnosti.

Záver pápežovho posolstva tvoria tri výzvy politickým činiteľom, ktorých žiada, aby prestali zaťahovať iných ľudí do vojen, čo neničia len materiálne, kultúrne a sociálne výdobytky, ale aj duchovnú a morálnu integritu. Štáty musia podľa pápeža pracovať na odpustení alebo zmiernení dlhov najchudobnejších krajín, ako aj prijať takú kooperatívnu politiku, ktorá nepodlieha diktatúre istých ideológií, ale rešpektuje miestnych ľudí a nepoškodzuje ich základné práva, ako ani neodňateľné právo deťom narodiť sa.

Pápežovo posolstvo sa bude v katolíckych chrámoch čítať 1. januára 2016. Prvý deň nového roku je od roku 1968 v rímskokatolíckej cirkvi už tradične Svetovým dňom pokoja.